Nikdy nikoho nesúď, pokiaľ ho nepoznáš. Lebo nevieš, čo práve môže prežívať. Tento príbeh je dokonalý príklad!
Žena si adoptovala 4-ročného chlapčeka. No o 20 rokov sa stalo niečo nečakané!
Často súdime ľudí, bez toho, aby sme vedeli, čo zažili alebo aké problémy musia vydržať. Niekedy je ťažké vcítiť sa a pozrieť sa do ich „zákulisia“. Tento príbeh ukazuje, ako je dôležité pri jednaní s cudzími ľuďmi myslieť pozitívne.
Lekár vstupuje do nemocnice. Vzhľadom k mimoriadnej udalosti, bol povolaný do operačnej sály k malému chlapcovi, ktorý mal vážnu nehodu. Lekár sa na ceste do operačnej sály stretne s otcom chlapca, ktorý na neho začal kričať: „Prečo tak neskoro? Prečo? Vari nevieš, že život môjho syna je v ohrození? To je nezodpovedné!“Doktor sa usmeje a odpovie tichým hlasom: „Je mi to ľúto. Nebol som v nemocnici. Bol som na cestách a prišiel som tak rýchlo, ako som mohol. Upokojte sa a nechajte ma robiť svoju prácu“.
Ale otec syna opäť útočí: „Upokoj sa? Ako by ste sa cítili, keby to bol váš syn? Boli by ste pokojný a uvoľnený?“ Doktor sa znovu usmeje a hovorí: „Lekári nevedia vždy robiť zázraky, ale nebojte sa, urobím čokoľvek pre vášho syna, čo bude možné.“ Otec je nespokojný s touto odpoveďou a zamumle:„Je ľahké dať takú radu, ak nie ste sám postihnutý.“
Operácia trvala niekoľko hodín. A konečne, lekár prichádza so spokojným výrazom a hovorí otcovi: „Operácia bola úspešná a váš syn už nie je v smrteľnom nebezpečenstve“, nečakal na odozvu otca a hneď dodal: „Ak máte otázky, obráťte sa na sestru!“ Otec sa obracia nahnevane k sestre a pýta sa: „Je vždy takýto? Aká arogancia! Nemá chvíľu, aby mi niečo povedal o stave môjho syna? „
Sestra reaguje so slzami v očiach: „Jeho syn zomrel včera pri autonehode a on bol len na jeho pohrebe, keď bol privolaný na túto operáciu“. Človek by nikdy nemal súdiť na prvý dojem ľudí, najmä keď sú to cudzinci. Tento príbeh je toho dokonalým dôkazom.
