Online kampaň pred prezidentskými voľbami na Slovensku poukázala na nedostatky v nastavení pravidiel, ktoré umožňujú utajenie výdavkov nad zákonný limit a porušovanie zákazu kampane tretích strán. Nadácia Zastavme korupciu upozornila na tento problém a zdôraznila potrebu väčšej transparentnosti a regulácie.
Online kampaň pred prezidentskými voľbami ukázala, že Slovensko má veľké rezervy v nastavení pravidiel. Umožňujú ukryť výdavky a minúť mnohonásobne viac než je zákonom stanovený limit. Upozornila na to Nadácia Zastavme korupciu, ktorá zároveň podáva viacero podnetov pre porušenie zákona, najmä pokiaľ ide o zakázanú kampaň tretích strán.
„Tretie strany, ktoré majú kampaň zakázanú, zákaz porušujú, aj keď im hrozí sankcia. Pokutovať by ich mali úrady, ktoré kontroluje aktuálna vládna moc,“ uviedla.
Na nedostatky systému Slovensko už aj v minulosti upozornila OBSE, medzinárodná organizácia, ktorá monitoruje férové voľby vo svete. Podľa jej odporúčania ešte z parlamentných volieb 2020 by Slovensko malo investovať do vybudovania nezávislej inštitúcie na kontrolu kampane.
Podporné videá influencerov
Raper Rytmus, modelka a moderátorka Jasmina Alagič, ale aj ďalší štyria influenceri zverejnili pred voľbami video na podporu prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho.
„Ovplyvniť tým mohli viac než milión svojich fanúšikov na sociálnych sieťach. Hoci Pellegriniho niektorí propagovali aj v čase moratória, nič im nehrozí. Zákon totiž na takúto situáciu vôbec nepamätá,“ upozornila Nadácia Zastavme korupciu, podľa ktorej videá pôsobili ako cielená reklamná kampaň, ktorá sa tvárila, že je zadarmo.
Raper Rytmus, ktorý má na Instagrame takmer 800-tisíc sledovateľov, modelka Alagič (vyše 500 tisíc ), influencerka Plačková (takmer 900-tisíc), jej manžel René Strausz a ďalší dvaja influneceri Tomi Popovič a Vlastislav “El Chapo” Čepo zverejnili 4. marca, v prvý deň moratória, podporné videá o tom, prečo pôjdu voliť Pellegriniho.
„Používali pritom argumenty podobné, ako kolegovia Pellegriniho z Hlasu. Viacerí marketéri sa vyjadrili, že to celé vyzeralo ako platená, ale neoznačená reklama. Videa zverejnili v ten istý deň a obsahovali rovnaké naučené tvrdenia, že je sympatický a sú s ním stotožnení. Na základe predchádzajúcich skúseností odhadli, že štandardne si každý jeden z infuencerov za takúto aktivitu pýta 30 až 50-tisíc,“ tvrdí nadácia.
Neporušili moratórium
Pellegrini tvrdil, že osobne sa s nikým z nich nepozná a za podporu poďakoval. Jeho transparentný účet neobsahuje žiadne položky, na základe ktorých by verejnosť mohla skontrolovať, čo a koľko doteraz v kampani zaplatil.
Hoci influenceri mohli ovplyvniť nemálo svojich fanúšikov, moratórium neporušili. Zákon zakazuje zverejňovanie informácií o kandidujúcich subjektov, no týka sa len rozhlasu, televízie, audiovizuálnej mediálnej služby a agentúrneho spravodajstva, poukázala nadácia.
Influenceri podporovali aj Korčoka
Potom, čo viacerí influenceri propagovali Pellegriniho, sa podobný príspevok objavil aj v prospech Ivana Korčoka. Silvia Kucherenko s takmer 650-tisícmi sledovateľov natočila video na podporu Korčoka.
„Samotný Pellegrini moratórium v podstate obišiel, keď počas neho vystúpil v maďarskej televízii. Jej vysielanie je prístupné na juhu Slovenska, kde sa takto mohol prihovoriť voličom maďarskej národnosti,“ doplnila nadácia.
Šutaj Eštok mohol porušiť zákon
Kontrolu kampane má na starosti ministerstvo vnútra, na čele ktorého stojí Matúš Šutaj Eštok z Hlasu. Minister pritom podľa nadácie mohol porušiť zákon, ktorý zakazuje, aby tretie strany platili kampaň kandidátovi.
„Z knižnice reklám na Facebooku vyplýva, že si minister objednal celkom 15 platených reklám v prospech Pellegriniho alebo neprospech Korčoka, ktoré mali zasiahnuť viac než 600-tisíc užívateľov. Zaplatil za to okolo 1 800 eur,“ tvrdí nadácia a dodáva, že takéto konanie je priestupkom a okresný úrad za neho môže uložiť pokutu do 30-tisíc eur.
Aj okresné úrady však patria pod gesciu rezortu vnútra.
Odporúčania a návrhy nadácie
Nadácia Zastavme korupciu vypracovala súbor odporúčaní a návrhov na zmeny legislatívy, ktoré by priniesli viac transparentnosti. Kandidát by mal na svojej webovej stránke uvádzať všetkých konečných dodávateľov, ktorí sa podieľali na volebnej kampani, a to aj vtedy, ak si kampaň objednal u agentúry.
Kontrola kampane a možné sankcie by mali byť v rukách nezávislej inštitúcie/orgánu, prehodnotiť by sa mal limit 500-tisíc eur na kampaň a moratórium by sa malo zrušiť úplne.
Ak by sa nezrušilo, malo by sa však vzťahovať aj na internet a aj na zahraničie a kandidáti by nemohli vystupovať zo zahraničia, odporúča nadácia. Sankcionovať by sa tiež nemali len tretie strany, ale aj tí, ktorí umožnia platenú reklamu tretím stranám. Kampaň tretích strán by sa podľa nadácie mala zakázať až do skončenia hlasovania.
