Na mieste sa našiel stan rozreraný nožom a mŕtve telá. Vznikli rôzne teórie, čo stojí za smrťou mladých ľudí.
Ak si radi čítate o rôznych záhadách, ktoré sa nedajú vysvetliť žiadnymi logickými argumentami, tento prípad sa vám bude páčiť. Povieme si viac o Ďatlovovej výprave. Členovia výpravy mierili v roku 1959 na ruské pohorie Ural, avšak späť sa nikdy nevrátili.
Prežil iba jeden člen
Cieľom výpravy bola cesta na severný Ural, ktorá mala trvať 2 týždne. Členovia výpravy plánovali výstup na horu Otorten, ktorá má 1234 m. n. m. Bola to veľmi ťažká trasa, a zvlášť počas treskúcej zimy.
Partia sa skladala z ôsmich študentov a absolventov uralskej technickej univerzity vo Sverdlovsku. Najstarším z nich bol Semyon Zolotaryov, ktorý pracoval ako horský sprievodca.
Na začiatku cesty bolo v partii 10 ľudí (8 mužov a 2 ženy). Najprv sa všetci 25. januára 1959 odviezli vlakom do Ivdeľu. Odtiaľ išli na nákladnom aute do osady Vižaj. Už 27. januára partia stála na lyžiach a vydala sa na cestu.
Výprava mala len o deň neskôr už 9 členov. Dôvodom bolo to, že Jurij Judin ochorel a rozhodol sa vrátiť. Vtedy ešte netušil, že bude jediným členom výpravy, ktorý prežil.
Mŕtva hora
Ostatní členovia výpravy pokračovali v ceste za svojím cieľom. Počas noci spali v stane a cez deň si okrem túry robili fotky či písali denník so všetkými pocitmi a zážitkami.
Dňa 31. januára sa dostali na horské úbočie a od toho momentu už tak rýchlo nenapredovali. Sneh dosahoval až 1,2 metra a nebolo dosť dreva na oheň, aby sa všetci mohli zahriať.
O deň neskôr prešli posledné dva kilometre. Okolo 17.00 hod. si rozložili tábor a chystali sa na prenocovanie. K cieľu chýbalo na horu Otorten už len 18 kilometrov. Stan bol umiestnený na svahu kopca Cholat Sjachyl (v preklade Mŕtva hora).
Večerali o 18.00 hod., potom už len odpočívali a šetrili si sily na ďalší deň cesty. Neďaleko stanu sa nachádzal les, kde by bola skupina chránená pred vetrom a našla by tam aj dostatok dreva na rozloženie ohňa. Z posledného dňa nie je v denníku žiadna správa.
Hrôzostrašné objavy
Podľa dohody mali zaslať členovia výpravy telegram. Keď však žiadny neprichádzal, strhla sa panika. Do pátrania sa zapojili študenti a učitelia z univerzity, polícia i príslušníci armády. Až 26. februára, po 6 dňoch, sa podarilo nájsť zničený stan.
V stane sa našli všetky osobné veci členov výpravy. Stan bol rozrezaný zvnútra. Je očividné, že mladých ľudí niečo veľmi prekvapilo alebo vydesilo a rýchlo utiekli zo stanu. Nestihli sa ani obuť alebo poriadne obliecť do tuhej zimy, ktorej teplota počas noci klesala až na -45 stupňov Celzia.
Záchranárov doviedli šľapaje v snehu k lesu, kde našli pod stromom telá dvoch mŕtvych študentov. Boli bez topánok a mali na sebe iba spodnú bielizeň. Vyšetrovatelia tvrdili, že ich ostatní účastníci výpravy po smrti vyzliekli, aby sa sami zahriali. Obaja mladíci zomreli na podchladenie.
Ďalší deň našli telá vedúceho výpravy Igora Ďatlova a členky Zinaidy Kolmogorovovej niekoľko sto metrov od stromu. O 6 dní neskôr pribudlo k nim telo Rustema Slobodina, ležalo 480 metrov od stromu. Všetci traja zahynuli podľa vyšetrovateľov pri pokuse vrátiť sa do stanu.
Ďalších štyroch mŕtvych členov našli až po viac ako dvoch mesiacoch. Ich telá ležali pod hrubou vrstvou snehu. Mali na sebe viac oblečenia, pretože si obliekli veci po mŕtvych. Zolotariovi visel na krku fotoaparát, avšak film bol poškodený. Traja z nich mali ťažké zranenia a chýbali im oči. Nikolaj Thibeaux-Brignolles mal rozbitú lebku, Dubininová a Zolotariov zlomené rebrá a hrudníky.
Ukázalo sa, že ich zranenie spôsobila veľká sila, aká môže vzniknúť pri náraze auta. Dubininová navyše nemala jazyk. Štvrté telo patrilo Alexandrovi Kolevatovi, ktoré nemalo žiadne zranenia a predpokladá sa, že zomrel z výpravy ako posledný približne 8 hodín po vybehnutí zo stanu. Niektoré kusy oblečenia obetí vyžarovali nízku rádioaktivitu.
Vysvetlenie od Rusov
Nie je jasné, čo stojí za koncom deviatich ľudí. Vyšetrovanie neprinieslo objasnenie, pretože chýbali svedkovia a dôkazy. Úrady prehlásili, že úmrtie výpravy spôsobila neznáma sila.
Začali sa šíriť rôzne teórie, medzi ktorými nechýbali ani tie nadprirodzené. Jedna z nich hovorí o tom, že za koncom mladých ľudí sú mimozemšťania a vysvetlila by sa tým údajne slabá rádioaktivita oblečenia. Niektorí ľudia podozrievajú aj domorodý kmeň Mansiov alebo si myslia, že členovia výpravy boli svedkami experimentu a zavraždili ich. Špekulovalo sa aj o úteku väzňov z táborov, ktorí narazili na členov výpravy a zabili ich.
Prípad sa pohol ďalej vďaka správam z Ruska pred niekoľkými rokmi. Vylúčili sa kriminálne hypotézy. Vyšetrovanie dospelo k záveru, že za úmrtie deviatich ľudí mohla lavína a zlá viditeľnosť. Lavína zasiahla časť stanu výpravy a vtedy členovia výpravy rýchlo stan rozrezali, aby sa dostai von. Utekali od stanu približne 50 metrov a keď sa chceli vrátiť, stan pre zlú viditeľnosť nevideli.
Skupina videla v zlom počasí len na 16 metrov a rozložila oheň, ktorý horel len 30 minút. Následne sa členovia rozdelili a snažili sa ísť po svojich stopách späť k stanu, avšak v tuhej zime zamrzli. Dvaja zomreli pri ohni. Ďalší sa snažili vyhrabať v snehu dieru, avšak strhla ich lavína a tá ich zabila.
