Zatmenie bude v Bratislave možné pozorovať od 9:38, pričom maximum dosiahne okolo 10:47 a skončí o 11:58. V Košiciach sa úkaz začne okolo 9:44, maximum dosiahne o 10:53 a skončí o 12:04. Astronómovia v tejto súvislosti pripomínajú niekoľko rád, ako môže laická verejnosť pozorovať úkaz bez rizika poškodenia zdravia. Prvou je nikdy sa nepozerať nechráneným zrakom priamo do Slnka. „Intenzívne žiarenie slnečného disku je vážnou hrozbou pre ľudský zrak, aj jedno percento z celkovej plochy slnečného disku má dostatočnú intenzitu, aby za nepriaznivých okolností napáchalo na ľudskom zraku nenapraviteľnú škodu,“ povedal Koza.
V prípade, že si niekto nie je istý, či je jeho slnečný filter bezpečnou ochranou zraku pri pozorovaní Slnka, astronómovia odporúčajú poradiť sa s predajcom alebo sa obrátiť na niektorú z hvezdární a planetárií alebo na pracovníkov Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Taktiež je veľmi nebezpečné bez dohľadu skúseného odborníka pozorovať zatmenie ďalekohľadom. Preto by počas zatmenia nemali byť ďalekohľady ponechané v blízkosti detí bez dozoru. „Nikdy sa nepozerajte do Slnka ani cez fotoaparát alebo kameru,“ upozorňuje Koza. Bežne predávané slnečné okuliare tiež podľa neho nie sú dostatočnou ochranou zraku na priame pozorovanie Slnka a to ani vtedy, ak majú najvyšší ochranný faktor.
Bezpečnou pomôckou na pozorovanie zatmenia sú podľa astronómov napríklad fóliové slnečné okuliare. Ich priezory sú buď zo špeciálnej tmavej plastovej fólie alebo lesklej pokovovanej fólie. Ľahko dostupnou, osvedčenou a bezpečnou pomôckou na pozorovanie čiastočného zatmenia Slnka sú podľa astronómov aj tmavé zváračské sklá s najvyšším stupňom tmavosti. Podmienkou je, aby sklo nebolo prasknuté alebo nadmerne poškriabané. Zváračské sklá nie sú vhodné ako slnečný filter pred objektívom ďalekohľadu, fotoaparátu alebo kamery. Takéto použitie neposkytuje kvalitný obraz a môže ohroziť zrak pozorovateľa aj funkčnosť prístroja.
Piatkové zatmenie bude pozorovateľné ako čiastočné z Európy, Severnej Afriky, Blízkeho východu, Malej a Strednej Ázie, Ruska a Grónska. Pás úplného zatmenia, takzvaný pás totality bude postupne prechádzať severným Atlantikom južne od Islandu, ďalej cez Faerské ostrovy, Špicbergy, Severný ľadový oceán, Arktídu a skončí na Severnom póle. Najdlhšie potrvá úplné zatmenie v Nórskom mori východne od Islandu, kde Mesiac zakryje Slnko na dve minúty a 47 sekúnd a v tomto mieste bude mať pás totality šírku 463 kilometrov.
Zatmenie Slnka nastáva podľa astronómov v čase okolo novu Mesiaca, keď sa Mesiac pri svojom orbitálnom pohybe okolo Zeme dostane do blízkosti spojnice Zem-Slnko. Vtedy tieň Mesiaca opíše na povrchu Zeme úzky pás, z ktorého je pozorovateľné úplné zatmenie. Z rozsiahlych oblastí okolo tohto pásu je zatmenie pozorovateľné iba ako čiastočné. Pri každom úplnom zatmení Slnka možno pozorovať aj čiastočné. To však neplatí naopak. Čiastočné zatmenie nemusí mať úplnú fázu. V dlhodobom priemere nastávajú ročne spravidla dve zatmenia Slnka a dve zatmenia Mesiaca. Ďalšie zatmenie Slnka nastane 13. septembra 2015 a bude pozorovateľné iba ako čiastočné z Južnej Afriky, Madagaskaru a Antarktídy.
https://www.youtube.com/watch?v=TI_5SFjrubg
