Nielen muži, ale aj ženy boli súčasťou rôznych pracovných a dokonca aj veliteľských funkcií v nemeckých koncentračných táboroch. Niektoré z nich sa nepreslávili ničím iným, než svojou príšernou krutosťou voči uväzneným ľudom.
Najhroznejšie vraždy v histórii, ktoré spáchali ženy
Beštia z Buchenwaldu Ilse Koch
Ilse bola manželkou Karla Kocha, veliteľa koncentračného táboru v Buchenwalde. Toto postavenie jej prinieslo veľkú moc, ktorú kruto zneužívala.
Ilse robila telesné prehliadky novým, prichádzajúcim väzňom. Na všetkých hľadala jedno – zaujímavé či atraktívne tetovania. Ak uvidela tetovanie, ktoré sa jej zapáčilo, jeho nositeľ bol odsúdený na smrť.
Vybraných ľudí dala popraviť a stiahnuť z kože. Z potetovaných kúskov kože si potom dávala vyrobiť rôzne predmety, ako napríklad tienidlá na lampy či obaly na knihy.
Okrem tohto príšerného správania jej bolo dokázané aj to, že podnecovala mučenie väzňov. Rada nútila uväznených ľudí znásilniť jeden druhého pred očami všetkých prítomných.
Ilse bola odsúdená za vojnové zločiny na doživotie, jej manžel bol popravený. Spáchala samovraždu v roku 1967.
Ruth Neudeck
Ruth vďaka jej krutému zaobchádzaniu so ženskými väzňami rýchlo nadobúdala hodnosť za hodnosťou. Nakoniec sa stala vodkyňou podtábora v Ravensbrucku.
Ruth sa podieľala na výbere a popravení viac ako 5-tisíc žien a detí. K jedným z jej najhorších činov patrí podrezanie hrdla väzňa zaostreným okrajom lopaty.
V apríli 1945 sa dala na útek, no bola zajatá britskou armádou. Ruth bola obvinená z vojnových zločinov, ku ktorým sa aj priznala. O tri roky neskôr bola popravená obesením.
Babičky, ktoré boli v skutočnosti brutálne sériové vrahyne - 1. časť
Alice Orlowski
V roku 1941 sa Alice stala členkou ženskej stráže v koncentračnom tábore Majdanek. Alice bola pravidelne prítomná pri nakladaní žien do nákladných áut, ktoré smerovali do plynových komôr.
Deti, ktoré zvýšili, hodila Alice na vrch už naložených ľudí. Tvrdila, že takto sa ušetrí v nákladnom aute kopec miesta. Bola známa taktiež tým, že bičovala ľudí po tvári, najmä očiach.
Na začiatku roku 1945 sa jej správanie drasticky zmenilo. Začala sa správať ľudsky – počas pochodu smrti z Auschwitzu do Loslau väznov utešovala, poskytovala im vodu a dokonca spala na zemi vedľa nich.
Nikto nevie, prečo Alice zmenila svoje správanie. Povráva sa však, že to urobila preto, lebo vedela že bude čoskoro súdená ako vojnový zločinec a chcela si prilepšiť.
Ako aj Alice pravdepodobne očakávala, bola na súde obvinená z vojnových zločinov. Odsúdená bola v roku 1947 na doživotie, no prepustená bola už po 10-tich rokoch.
V tom istom roku, 1957, bola Alice znovu zatknutá a postavená pred súd. Ďalší rok, ešte pred skončením súdneho konania, zomrela vo veku 73 rokov.
