Archeológovia robia dôležité objavy, akými je odhalenie stratených civilizácií, nájdenie významných artefaktov alebo objavovanie pozostatkov významných historických postáv. Často krát sú tieto pozoruhodné nálezy zahalené tajomstvom a množstvo z nich zostáva z rôznych dôvodov, ako je napríklad nedostatok písomných historických záznamov, nevyriešených. Našťastie, veda a technológia neustále postupujú, čo umožňuje archeológom lepšie mapovať obraz minulosti. Pomaly, ale iste, archeológovia odhaľujú mnoho záhad, ktoré sa zdali bezradnými a fascinovali ľudí po celé stáročia.
Austrálsky zoológ objavil zmutovanú verziu jedovatého pavúka. Stretnúť by si ho zrejme nechcel...
5. Puquios Peru
Puquios sú špirálové, skalami lemované diery nachádzajúce sa v oblasti Nazca v južnom Peru. Po desaťročia vedci bezradne pátrali po pôvode a účele týchto tajomných štruktúr. Rovnako ako mnoho juhoamerických civilizácií, o oblasti Nazca sa nezachovali žiadne písomné historické záznamy.
V roku 2016 skupina talianskych vedcov z Ústavu metodiky analýzy životného prostredia konečne rozlúštila záhadu Puquios. Po analýze početných obrazcov, výskumníčka Rosa Lasaponara a jej kolegovia zistili, že táto špirála bola súčasťou rozsiahleho hydraulického systému, ktorý prinášal vodu podzemnými kanálmi tam, kde to bolo potrebné, a to buď do oblasti vodných rastlín alebo do obývaných oblastí ako pitnú vodu. Podľa výskumníkov slúžili špirálovité otvory ako vodné čerpadlá, ktoré poskytovali vodu do Nazca po celý rok. Nazca je považovaná za jedno z najviac vyprahnutých miest na Zemi, kde sucho trvá celé roky. Ľudia teda v tejto oblasti boli schopní prežiť a prosperovať len pomocou Puquios. Výskum tiež ukázal, že ľudia, ktorí stavali Puquios boli „extrémne dobre organizovaní“ a „vysoko technicky pokročilí.“ Tieto špirály boli dokonca tak starostlivo konštruované, že niekoľko z nich môže fungovať ešte aj dnes.
4. Mumifikované pľúca kráľovnej Arnegunde
V roku 1959 archeológ Michel Fleury objavil pozostatky kráľovnej Arnegunde v Bazilike St. Denis v Paríži. Pozoruhodné však bolo, že z jej tela zostala len kostra, ale jej pľúca boli stále dobre zachované. Od objavu mumifikovaných pľúc kráľovnej hľadali vedci dlho odpoveď, či boli konzervované úmyselne alebo mumifikované prirodzene. Tajomstvo zostalo nevyriešené až do nedávnej doby.
Medzinárodný tím vedcov pod vedením bio-antropológa Rafaella Bianucci na univerzite v Turíne skúmal pľúca kráľovnej Arnegunde a zistil, že boli úmyselne mumifikované. Keď vedci vykonali biochemickú analýzu, zistili v pľúcach prítomnosť oxidu medi a stopy kyseliny benzoovej. Kyselina benzoová sa zvyčajne nachádza v rastlinách a meď má zasa schopnosť zachovávať vlastnosti, preto sa zvyčajne používa v šperkoch (kráľovná mala v hrobe na sebe zdobený medený pás). Výskumníci poukazujú na možnosť, že kráľovná Arnegunde mohla prípadne dostať ústnu injekciu skvapalneného korenia alebo aromatických rastlín. Aktuálne štúdie hovoria, že meď v kombinácii s korením tak pravdepodobne umožnili zachovanie pľúc. Mumifikácie použitím aromatických rastlín a korenín boli bežné vo Francúzsku v šiestom storočí.
3. Upírske pohrebisko v Poľsku
V roku 2009 boli na cintoríne Drawsko v Poľsku objavené kostry s kameňmi v čeľustiach alebo kosákmi okolo krku. Pred stovkami rokov boli ľudia veľmi poverčiví a verili, že upíri by mohli vstať z mŕtvych a napadnúť živých. Aby sa tomu zabránilo, ľudia často krát prijímali drastické či neúctivé opatrenia.
Najskôr sa predpokladalo, že títo ľudia neboli rodáci z tejto oblasti, čo bolo dôvodom ich označenia za upírov. Neskôr však štúdie ukázali, že práve títo pochovaní „upíri“ boli pôvodom z Poľska. Výskumníčka Gregoricka a jej tím prišli na to, že kostry boli prvými obeťami cholery, ktorá spustošila oblasť v tej dobe. Vedci prišli k tomuto záveru po tom, čo zistili, že kostry nemali žiadne známky vážnej traumy alebo stopy po brutálnej smrti.
Už sa ti s ním snívalo? Ten muž sa vraj objavil v snoch tisícok ľudí po celom svete...
2. Dojčenské lebky v Aténach
Počas hĺbenia starobylého mesta Atén v roku 1930 našli archeológovia hrozný objav: 450 detských kostier. Spolu s mŕtvymi deťmi tu bolo viac ako 100 kostier psov a šteniat.
Odborníci spočiatku navrhli dve možné teórie. Deti mohli zomrieť v dôsledku epidémie alebo boli obeťami masového zabíjania novorodencov. Avšak, nová analýza vykonaná biologickou antropologičkou Mariou Liston a jej tímom z University of Waterloo ukázala, že tieto teórie boli nepresné. Zistenia totižto ukázali, že deti zomreli prirodzene, ale nie od moru. Okrem toho jedna tretina detí zomrela na meningitídu, zatiaľ čo zvyšok zomrel v dôsledku chorôb bežných v tej dobe.
Rovnako ako Rimania, Gréci nepovažovali bábätka za úplné ľudské bytosti až kým neprešli obradom vykonávaným sedem až desať dní po ich narodení. Mŕtve deti boli preto jednoducho vyhodené a nie pochované. Pokiaľ ide o psov, Liston tvrdí, že boli usmrtení skôr ako boli ich zdochliny vyhodené.
1. Obrovské kamene Angkor Wat
Angkor Wat je náboženský komplex postavený kráľom Suryavarmanom II. v priebehu 12. storočia na počesť Vishnu, hinduistického boha. Neskôr okolo 14. storočia bol však premenený na budhistický chrám. V priebehu viacerých rokov archeológovia uvažovali nad tým, ako bolo 5 až 10 miliónov tehál použitých na stavbu tohto dychberúceho chrámu prepravených z neďalekej hory do chrámového komplexu. Odborníci sa prikláňajú k presvedčeniu, že masívne kamene boli prevezené cez kanály jazera Tonle Sap Lake. Avšak, táto cesta bola nepraktická, náročná a navyše je dlhá 87 kilometrov.
Výskumník Estuo Uchida z japonskej univerzity Waseda a jeho tím chceli vyriešiť záhadu raz a navždy. Po prieskume okolia a štúdiu satelitných snímok objavili 50 lomov a nové trasy pozostávajúce zo siete stoviek ciest a kanálov. Tieto cesty boli dlhé len 35 km. Tento objav pomohol vysvetliť, ako boli ľudia v Angkoru schopní vytvoriť takú zložitú štruktúru v relatívne krátkom časovom období.
