Za stenami ústavu pre duševne chorých s názvom Topeka State Hospital sa odohrávali mnohé zverstvá a neprávosti, ktoré sa vymykajú zdravému rozumu. Ak si chcete prečítať pár slov o tomto hrôzostrašnom zariadení, jeho osude a prvých troch desivých faktoch, navštívte náš predošlý článok. Odkaz naň nájdete nižšie. V tomto článku vám totižto prinášame posledné štyri desivé fakty o šialenom blázinci Topeka State Hospital, ktorý sa nachádzal v americkom štáte Kansas.
10 desivých faktov o šialenom ústave Topeka State Hospital - 1. časť
Hanobení právnici
Povedať, že sa nikto nesnažil bojovať proti zneužívaniu a týraniu pacientov v ústave Topeka State Hospital, by bola lož. Mnoho právnikov sa pokúsilo podnietiť vyšetrovanie týchto prípadov, no zakaždým sa dočkali ignorancie a opakovaného zamietnutia.
Právnik menom Mr. Hanson sa pokúšal zabezpečiť uvoľnenie niekoľkých pacientov ústavu Topeka State Hospital. Bol však neúspešný. Jeho pacienti boli navrátení do „väzby“ bez akéhokoľvek vypočutia či dodatočnej prehliadky.
Aby toho nebolo málo, hlavný dozorca zariadenia obvinil Hansona z obťažovania a ohovárania štátnych pracovníkov ústavu Topeka State Hospital a žiadal, aby sa zaistilo, že Hanson už nikdy nebude ich pacientov rozrušovať.
Narastajúca pomätenosť
V roku 1916 bolo zverejnené vyhlásenie, že choromyseľnosť v štáte Kansas výrazne narastá. Štát spočítal 4311 prípadov duševne chorých ľudí, z čoho 1565 spomínaných spočívalo v ústave Topeka State Hospital.
Vyhlásiť niekoho bláznom bol veľmi výhodný biznis, a to hlavne v prípade, keď mohol štát prevziať majetok, vlastnený pacientom. V roku 1918 sa riešil veľký majetkový prípad. Pottawotomie, domorodá Američanka, bola vyhlásená za „duševne chorú“ a držaná v ústave Topeka State Hospital. Táto žena zhodou okolností vlastnila obrovský majetok v Oklahome. Jej kurátor mal mať pozemok a všetok majetok na starosti, avšak Kansas to chcel všetko pre pacientkinu „starostlivosť“.
Štát sa pomocou súdov a novín snažil pacientkinho kurátora zdiskreditovať. Tvrdili, že kurátor jej majetok drancuje a kradne a že by mal byť práve naopak pridelený štátu Kansas, ktorý by ho využil na starostlivosť o choromyseľnú pacientku.
„Nevyliečiteľní“ pacienti
Prešlo niekoľko desaťročí, no v ústave Topeka State Hospital bolo stále mnoho problémov. V roku 1932 bola do ústavu uložená 55-ročná žena. Podľa tvrdení trpela vidinami a verila, že sa ju snaží zavraždiť jej manžel. Na oplátku sa snažila zavraždiť ona jeho.
Po roku, strávenom v zariadení, doktor vyhlásil, že sa jej zdravotný stav zlepšuje, avšak stále trpí halucináciami. Po ďalších štyroch rokoch zase doktor povedal, že má tendenciu ubližovať ostatným ľuďom a že nemôže byť prepustená. Po deviatich rokoch bola označená ako „nevyliečiteľne choromyseľná“.
Patríte do blázinca? Budete radi, že ste nežili v 19. storočí
Toto mal byť pre túto pacientku, známu pod prezývkou „Mrs. X“, koniec. Začal sa však o ňu zaujímať nový doktor. Aj po sedemnástich rokoch v ústave bola stále čulá a živá. Nový doktor s ňou začal tráviť polhodinu času každý týždeň a zistil, že už len s takouto malou pozornosťou sa jej stav začína výrazne zlepšovať.
Po piatich mesiacoch tejto „liečby“ bola Mrs. X, už ako 72-ročná, prepustená a začala pracovať ako sestrička a gazdiná v spoločenskom dome. Aj keď sa spomínaný doktor neodvážil tvrdiť, že budú na túto terapiu reagovať pozitívne všetci pacienti, bol si istý tým, že ostatní doktori by mali ubrať na operáciach mozgu a elektrošokových terapiách, ktoré boli poskytované zanedbaným pacientom.
Neprávom odsúdený
John Crabb bol dánskym prisťahovalcom, ktorý prišiel do Spojených štátov amerických a po anglicky nevedel takmer nič. V meste Topeka pracoval ako umývač riadu a bolo o ňom známe, že je trochu výbušnej povahy. V jednu noc roku 1931 sa jeden z kolegov snažil zbaliť čašníčku, ktorá bola zhodou okolností Crabbovou priateľkou. Crabb na muža verbálne zaútočil, za čo bol umiestnený do väzby.
Kým bol vo väzení, odmietal jesť. Na miesto bol privolaný „expert“, ktorý Crabba vyhlásil za blázna. Dán bol premiestnený do ústavu Topeka State Hospital, kde bol väznený ako nevyliečiteľný pacient skoro 20 rokov.
Počas jeho pobytu v blázinci sa snažil pracovníkov presvedčiť, že je zdravý, tak ako len mohol. Avšak tí ho nebrali vážne, a to práve kvôli jeho prílišnej snahe dokázať, že tam nepatrí. To vytočilo Crabba ešte viac a odmietal s pracovníkmi spolupracovať a podieľať sa na akejkoľvek práci.
Crabb by bol v ústave pre duševne chorých zomrel, no o prípade sa dopočula skupina dánskych poisťovákov. Tí kontaktovali autority a Crabb bol znova vyšetrený. Tentokrát bol označený za duševne zdravého, no trvalo ďalších 10 mesiacov, než ho ústav v roku 1950 prepustil.
