Tento príbeh mi raz hovorila moja babka. Keď bola malá, dostala bábiku a od prvej chvíle mala pocit, že sa na ňu svojimi sklenenými očkami neustále pozerá a sleduje každý jej krok…
Babka tú bábiku neznášala. Podivne zapáchala a vravela, že z nej išlo zlo. Preto ju jedného dňa, keď bola sama doma, vložila do škatule od topánok a rozhodla sa, že ju zakope pod stromom vzadu v záhrade. A povedala si, že ju vykope až keď bude dospelá.
Máte zapnuté blokovanie reklám AdBlock?
Aj vďaka reklamám vieme pre vás tvoriť obsah. Prosím zapnite si reklamy. Ďakujeme.
Vždy, keď mi babka o bábike rozprávala, nechcela mi prezradiť, ako to dopadlo. Raz sa mi ju však podarilo uprosiť a povedala, že mi všetko prezradí iba vtedy, ak sľúbim, že sa na to nikdy nebudem pýtať jej sestry, ktorá k nám často chodila na návštevy.
Vysvitlo, že babka bábiku nikdy nezakopala na záhrade, ale dala ju svojej mladšej sestre, ktorá si ju obľúbila a všade s ňou chodila. Jedného dňasa babkina sestra zamkla v izbe aj s bábikou. Keď ju moja babka našla a chcela sa dostať do izby, nemohla, a tak počúvala za dverami. Najskôr sa nedialo nič čudné, jej sestrička hovorila niečo bábike. No po chvíli sa ozvala odpoveď podivným hlasom! Babka sa veľmi zľakla a rýchlo utekala za rodičmi.
Keď sa pradedkovi podarilo vyvaliť dvere, v izbe bolo ticho. Sestra mojej babky ležala na zemi a bábiky nikde! Malé dievčatko bolo v bezvedomí, ledva dýchalo. Zobrali ju teda k lekárovi, podľa ktorého sa niekto pokúšal dievčatko uškrtiť. Keďže štvrť, v ktorej babka ako dieťa bývala, bola úplne pokojná, nikto si nevedel vysvetliť, kto by mohol vojsť do domu cez otvorené okno a pokúsiť sa dievčatko uškrtiť a potom ujsť. Iba babka tušila, že za tým môže byť zlovestná bábika…
