Nazývaný aj posledný veľký mor v Londýne, veľký mor začal na jar v roku 1665 a skončil o rok neskôr. Oficiálne zomrelo okolo 68000 ľudí, ale podľa mnohých sa konečné číslo blíži k 100000 mŕtvych. Počas tohto roka zažili ľudia v Londýne nepredstaviteľný horor. Vlastne to bol horor za hororom. Rodiny umierali, mŕtve telá boli hádzané na ulice, kde ležali, kým ich nevzali hrobári a pach smrti bol všade. Bolo to peklo na Zemi a mnoho ľudí si myslelo, že nastáva koniec všetkého a všetkých.
Strach zo sestričiek
Keď bolo už veľa ľudí nakazených morom, boli mestom Londýn najímané morové sestričky, aby sa o chorých starali. Tieto ženy boli nevzdelané a nedostatočne platené na to, aby sa ochránili pred morom ony samé. Stali sa tak metódou prenosu a živou nákazou, takže výsledkom bolo, že sa ich báli aj chorí aj zdraví. Sestričky nielenže mŕtvym kradli osobné veci, ale im aj pomáhali na druhý svet odísť o čosi skôr. Krátko na to, ako sa dostali nakazenému pacientovi, prehlásili jeho majetok a veci za svoje. Morové sestričky boli známe aj tým, že získavali od chorých nákazu a cielene ju prenášali na zdravých, o ktorých sa opäť starali a znova získali všetko pre seba.
Máte zapnuté blokovanie reklám AdBlock?
Aj vďaka reklamám vieme pre vás tvoriť obsah. Prosím zapnite si reklamy. Ďakujeme.
Jamy
Cintoríny nemohli zvládnuť pochovať toľko mŕtvych tiel, tak sa kopali jamy, kam sa telá hádzali. Muži s káričkami križovali ulice, zbierali mŕtve telá a hádzali ich do jám bez akýchkoľvek zvyčajných pohrebných obradov. Ľudia nemali prístup k jamám, nemohli tam navštíviť mŕtveho príbuzného, pretože sa všetci báli, že sa nakazia a nákazu rozšíria. Avšak našli sa ľudia, ktorí boli v takom smútku z moru, že sa sami rozbehli k jamám a hodili sa do nich. Tak vlastne samých seba pochovali spolu s ostatnými mŕtvymi.
Nepríjemná smrť
Umrieť na bubonický mor bolo mimoriadne nepríjemné. Trvalo niekoľko dní, kým obeť zažila väčšinu alebo všetky príznaky. Prvé boli bolesti hlavy, horúčka a zvracanie. Pacient sa mohol nekontrolovateľne triasť. Jazyk pacientovi nakazenému morom opuchol, lymfatické uzliny na slabinách, v podpazuší a na krku napuchli. A ak by to nestačilo, pacientova koža bola posiata čiernymi škvrnami. Odtiaľ aj pochádza názov pre mor- čierna smrť.
Mor bol naozaj veľkou ranou pre Londýn. Kráľ Karol II. Stuart so svojou rodinou odišiel do Oxfordu, z mesta ušli obchodníci aj remeselníci. V meste sa udržiavali ohne cez deň aj v noci, aby prečisťovali vzduch. Mesto zachránil až veľký požiar v roku 1666, ktorý zničil husto obývané oblasti a zabil potkany a aj ich nakazené blchy. Po požiari poučení obyvatelia Londýna rozšírili ulice, položili základy kanalizácie a znížili hustotu obyvateľstva.
