Zistenia naznačujú potrebu zlepšenia bezbariérovosti volieb a väčšej pozornosti venovanej prístupnosti volebných miestností.
Takmer dve tretiny voličov narazilo na bariéry pri vstupe do budovy, v ktorej sa konali voľby. Vyplynulo to z prieskumu architektonickej prístupnosti volebných miestností, ktorý počas parlamentných volieb 30. septembra 2023 vykonal Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP).
Prostredníctvom prieskumu ÚKOZP zisťoval dostupnosť vyhradených parkovacích miest pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, stav bezbariérovosti vstupov do budov, v ktorých sa konali voľby, a stav bezbariérovosti interiérov budov s volebnými miestnosťami. Do prieskumu sa zapojilo 116 ľudí, z čoho prítomnosť bariér potvrdilo 72 ľudí, teda viac ako 62 percent.
Porovnateľné výsledky s rokom 2022
Ako ÚKOZP pripomenul, sú to porovnateľné výsledky s prieskumom z roku 2022, keď bariéry pri vstupe zaznamenalo 60 percent ľudí. Úrad informoval, že počas prezidentských volieb podobný prieskum robiť nebude. Verejnosť sa však môže obrátiť s podnetom v prípade, že bezbariérovosť volieb nebude zabezpečená.
Najviac ľudí (38 %) volilo v budovách základných škôl a 26 percent volilo v domoch kultúry. Desať percent z respondentov malo svoju volebnú miestnosť v budovách stredných škôl alebo gymnázií, deväť percent opýtaných volilo v priestoroch mestských, miestnych alebo obecných úradov, šesť percent volilo v budovách materských škôl a rovnako šesť percent malo volebnú miestnosť v inom type budovy.
Priestory na konanie volieb
Tri percentá z respondentov volili v priestoroch vysokých škôl. Na otázku, či sa pred vchodom do budovy nachádzalo parkovacie miesto pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, odpovedalo 95 ľudí a z ich odpovedí vyplynulo, že takéto parkovacie miesto bolo zapečené takmer v polovici prípadov (47 %).
V necelých 53 percentách prípadov však parkovacie miesto pre osoby s ťažkým zdravotným znevýhodnením nebolo k dispozícii.
„Pre porovnanie, v prieskume z roku 2022 bolo parkovacie miesto pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečené v 31 percentách prípadov a takéto parkovacie miesto chýbalo v 69 percentých prípadov. Ide teda o zlepšenie v porovnaní s rokom 2022,“ spresnil ÚKOZP.
K bariéram v interiéroch volebných budov sa vyjadrilo 106 respondentov. Takmer polovica z nich (47 %) označila interiéry budov, v ktorých sa konali voľby, ako bezbariérové. Viac ako polovica (53 %) uviedlo, že v interiéri budovy sa nachádzali bariéry. Na základe výsledkov prieskumu komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská prišla s niekoľkými odporúčaniami.
Viaceré odporúčania
Podľa komisárky je potrebné budovy vyberať aj s ohľadom na možnosti parkovania pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ako pripomenula, podľa zákona musia mať stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu vyhradené štyri percentá stojísk, najmenej však jedno stojisko pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Stavrovská ako ideálne riešenie pri odstraňovaní bariér pri vstupoch vidí nájazdové rampy.
„Tiež je potrebné bezbariérovosť zabezpečiť na všetkých schodoch, ak ich vedie do budovy viacero. Je potrebné myslieť aj na spôsob otvárania dverí, aby napríklad človek s barlami alebo odkázaný na invalidný vozík cez ne mohol prejsť bez pomoci,“ doplnila komisárka s tým, že je potrebné dbať na výber budov s bezbariérovým interiérom s dostatočným priestorom na pohyb aj s barlami a invalidným vozíkom.
„Voliči s obmedzenou schopnosťou pohybu síce majú možnosť požiadať, aby za nimi prišli na adresu ich trvalého pobytu vyslaní členovia okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou, to však nie je ideálne riešenie,“ pripomenula Stavrovská, no nevníma to ako ideálne riešenie, keďže každý človek má právo zúčastňovať sa na verejnom a spoločenskom živote, a v tomto prípade zažiť atmosféru volieb a volebných miestností.
Nedôstojný spôsob uplatnenia volebného práva
Častá prax je aj taká, že ak sú pred vstupom do budovy bariéry, členovia volebnej komisie prídu za voličom pred budovu alebo pod schody.
„Stalo sa však, že volič čakal pod schodmi veľmi dlho, kým za ním prišiel člen okrskovej volebnej komisie, prípadne pod schodmi alebo na dverách budovy nebol umiestnený žiadny oznam pre voličov, ako treba v takomto prípade postupovať, napríklad na aké telefónne číslo zavolať, aby za ním prišli členovia okrskovej volebnej komisie a podobne. Celkovo takýto spôsob uplatnenia volebného práva nepovažujem za dôstojný, navyše, nie je zaručená ani tajnosť hlasovania,“ vyhlásila Stavrovská.
„Môžem skonštatovať, že organizátori volieb, majitelia a správcovia najmä budov škôl, ale aj ďalších budov, v ktorých sa konajú voľby, majú stále veľký priestor na zlepšovanie bezbariérovosti a celkovej prístupnosti volebných miestností,“ uzavrela Stavrovská.
