Názory slovenských občanov na EÚ sa v porovnávaní s marcom tohto roka výrazne posunuli, kým postoje občanov EÚ ostali pomerne stabilné.
Ak by sa voľby do európskeho parlamentu konali na budúci týždeň, zúčastnilo by sa na nich 58 percent Slovákov. Vyplýva to z výsledkov jesenného prieskumu verejnej mienky Parlemeter 2023, ktorý zverejnil Európsky parlament.
Účasť na voľbách deklarovalo 68 percent občanov Európskej únie (EÚ). Záujem o voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 prejavilo 57 percent Európanov.
V porovnaní s výsledkami prieskumu z jesene pred voľbami do europarlamentu v roku 2019 je to viac o šesť percentuálnych bodov. Medzi slovenskými respondentmi prejavilo záujem o voľby 31 percent, v porovnaní s minulosťou ide o nárast o tri percentuálne body.
Slovensko má prospech z členstva v EÚ
Viac ako 80 percent Slovákov verí, že Slovensko má z členstva v EÚ prospech. V rámci EÚ zdieľa tento postoj 72 percent občanov, čo je o 11 percentuálnych bodov menej ako na Slovensku. Najviac slovenských respondentov vníma prínos členstva v EÚ v nových pracovných príležitostiach, ktoré prináša. Išlo o 44 percent z nich, čo je o 20 percent viac, než je únijný priemer.
Ďalších 33 percent vníma prínos členstva najmä v hospodárskom raste, je to štyri percentá viac, ako je priemer v EÚ. Necelých 30 percent Slovákov vníma prínos členstva v EÚ v udržiavaní mieru a bezpečnosti, rovných 30 percent zas v zlepšovaní spolupráce medzi štátmi Únie.
EÚ vníma pozitívne viac Slovákov
Názory slovenských občanov na EÚ sa v porovnávaní s marcom tohto roka výrazne posunuli, kým postoje občanov EÚ ostali pomerne stabilné. Pozitívne vnímanie EÚ vyjadrilo 44 percent respondentov zo Slovenska, čo je o 13 percentuálnych bodov viac ako v marci. Únijný priemer ostal rovnaký, a to 45 percent.
Neutrálny postoj malo 38 percent Slovákov, čo zodpovedá priemeru EÚ, no v marci to bolo o dva percentuálne body viac. O desať percentuálnych bodov poklesol podiel občanov Slovenska, ktorí vnímajú EÚ negatívne, a to na 18 percent. Sedem z desiatich občanov EÚ je presvedčených o tom, že kroky EÚ majú vplyv na ich život, na Slovensku je to 82 percent.
Únia by sa mala venovať hospodárstvu a bezpečnosti
Európsky parlament by sa podľa občanov Slovenska mal venovať najmä podpore hospodárstva a vytváraniu pracovných miest, myslí si to 38 percent z nich, kým v EÚ je to priemerne 29 percent. Ďalších 36 percent slovenských respondentov je toho názoru, že parlament by mal klásť dôraz na obranu a bezpečnosť EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc, a 33 percent z nich uviedlo, že EÚ by sa mala prioritne venovať poľnohospodárskej politike.
Respondenti z celej EÚ boli toho názoru, že Európsky parlament by sa mal venovať najmä boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, verejnému zdraviu a opatreniam proti zmene klímy. Najvýraznejší posun u slovenských respondentov nastal v tom, že Európsky parlament by sa mal podľa nich venovať najmä migrácii a azylu, myslelo si to 17 percent opýtaných zo Slovenska, čo je v porovnaní s marcom nárast o desať percentuálnych bodov.
Európsky parlament by mal mať významnejšiu úlohu
Viac než polovica občanov z 21 členských štátov EÚ je toho názoru, že Európsky parlament by mal v budúcnosti zohrávať významnejšiu úlohu. Na Slovensku tento postoj zdieľa 39 percent respondentov, kým v marci to bolo 28 percent.
Na Slovensku vyjadrilo obavy zo zníženia svojej životnej úrovne v budúcom roku 71 percent respondentov, no v porovnaní s marcom ide o pokles o 15 percentuálnych bodov. V EÚ zdieľa túto obavu 73 percent opýtaných, pričom v marci 2023 ich bolo o šesť percent viac. Temer 40 percent Európanov v prieskume tvrdilo, že niekedy, alebo často mávajú problém uhradiť účty. Na Slovensku takýmto problémom čelilo 27 percent respondentov.
Prieskum realizovala Agentúra Verian (pôvodne Kantar Public) v dňoch 25. septembra až 19. októbra, a to na vzorke 26 523 respondentov. Účastníci prieskumu boli zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum bol realizovaný formou osobných rozhovorov, v Česku, Dánsku, vo Fínsku a na Malte bol doplnený video rozhovormi. Výsledky na únijnej úrovni boli vážené na základe počtu obyvateľov jednotlivých členských štátov EÚ.
