Nazývaný aj posledný veľký mor v Londýne, veľký mor začal na jar v roku 1665 a skončil o rok neskôr. Oficiálne zomrelo okolo 68000 ľudí, ale podľa mnohých sa konečné číslo blíži k 100000 mŕtvych. Počas tohto roka zažili ľudia v Londýne nepredstaviteľný horor. Vlastne to bol horor za hororom. Rodiny umierali, mŕtve telá boli hádzané na ulice, kde ležali, kým ich nevzali hrobári a pach smrti bol všade. Bolo to peklo na Zemi a mnoho ľudí si myslelo, že nastáva koniec všetkého a všetkých.
Čierny mor v Londýne 2. časť. Ako bola celá dedina v karanténe, či vyvraždenie 400 tisíc mačiek a 20 tisíc psov
Strach zo sestričiek
Keď bolo už veľa ľudí nakazených morom, boli mestom Londýn najímané morové sestričky, aby sa o chorých starali. Tieto ženy boli nevzdelané a nedostatočne platené na to, aby sa ochránili pred morom ony samé. Stali sa tak metódou prenosu a živou nákazou, takže výsledkom bolo, že sa ich báli aj chorí aj zdraví. Sestričky nielenže mŕtvym kradli osobné veci, ale im aj pomáhali na druhý svet odísť o čosi skôr. Krátko na to, ako sa dostali nakazenému pacientovi, prehlásili jeho majetok a veci za svoje. Morové sestričky boli známe aj tým, že získavali od chorých nákazu a cielene ju prenášali na zdravých, o ktorých sa opäť starali a znova získali všetko pre seba.
Čierny mor v Londýne, kedy zomrelo takmer 100 tisíc ľudí
Jamy
Cintoríny nemohli zvládnuť pochovať toľko mŕtvych tiel, tak sa kopali jamy, kam sa telá hádzali. Muži s káričkami križovali ulice, zbierali mŕtve telá a hádzali ich do jám bez akýchkoľvek zvyčajných pohrebných obradov. Ľudia nemali prístup k jamám, nemohli tam navštíviť mŕtveho príbuzného, pretože sa všetci báli, že sa nakazia a nákazu rozšíria. Avšak našli sa ľudia, ktorí boli v takom smútku z moru, že sa sami rozbehli k jamám a hodili sa do nich. Tak vlastne samých seba pochovali spolu s ostatnými mŕtvymi.
Nepríjemná smrť
Umrieť na bubonický mor bolo mimoriadne nepríjemné. Trvalo niekoľko dní, kým obeť zažila väčšinu alebo všetky príznaky. Prvé boli bolesti hlavy, horúčka a zvracanie. Pacient sa mohol nekontrolovateľne triasť. Jazyk pacientovi nakazenému morom opuchol, lymfatické uzliny na slabinách, v podpazuší a na krku napuchli. A ak by to nestačilo, pacientova koža bola posiata čiernymi škvrnami. Odtiaľ aj pochádza názov pre mor- čierna smrť.
Mor bol naozaj veľkou ranou pre Londýn. Kráľ Karol II. Stuart so svojou rodinou odišiel do Oxfordu, z mesta ušli obchodníci aj remeselníci. V meste sa udržiavali ohne cez deň aj v noci, aby prečisťovali vzduch. Mesto zachránil až veľký požiar v roku 1666, ktorý zničil husto obývané oblasti a zabil potkany a aj ich nakazené blchy. Po požiari poučení obyvatelia Londýna rozšírili ulice, položili základy kanalizácie a znížili hustotu obyvateľstva.
