Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Extrémne prípady kanibalizmu 3. časť. Hladovanie v koncentračnom tábore, aj v meste odrezanom od zásob

2 bodies at bergen belsen 1.jpg
4
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
commons.wikimedia.org

Je ťažké predstaviť si, že sa niekedy ocitnete v situácii, kedy budete rozmýšľať nad tým, že by ste zjedli inú ľudskú bytosť. Ale história nám znova a znova ukazuje, že existuje mnoho situácií, kedy ľudia premýšľajú nad nemysliteľným. Niekedy však situácia robí tieto morálne zločiny pochopiteľnými, aj keď stále je to strašné. Ale potom sú tu prípady, kedy niekto zje inú osobu len z čistej krutosti a zvrátenosti.

Najmladší

V roku 1884 si bohatý austrálsky právnik Jack Want kúpil jachtu, aby si opäť zvýšil svoju spoločenskú prestíž. Jack najal skúseného námorníka a troch členov posádky, aby s ním plávali na lodi s menom Mignonette do Austrálie. V skratke muži sa rozhodli pre trasu South Atlantic, dostali sa do búrky a jachta sa potopila. Štyria muži sa zachránili a dostali sa na zvyšky z jachty. Muži tri týždne hladovali, pili vlastný moč, aby ostali nažive. Podarilo sa im chytiť korytnačku, vypiť jej krv a zjesť jej mäso. Nakoniec už zúfalí rozmýšľali nad tým, že by mali žrebovať o to, kto bude zabitý a zjedený. Rozhodli sa inak- zabili najmladšieho a najslabšieho z nich. Obeťou bol 17-ročný Richard Parker. Krátko po zjedení svojho tohto mladého námorníka, boli muži nájdení a zachránení.

commons.wikimedia.org

Tábor v Bergen-Belsen

Počas II. svetovej vojny mal tábor Bergen-Belsen slúžiť len pre vojnových zajatcov. Neskôr začal prijímať civilistov a potom sa stal koncentračným táborom. Ľudia zo všetkých sociálnych vrstiev a krajín boli stiesnení v tábore. Potravinové prídely boli biedne a v roku 1945 väzni hladovali. Keď do tábora dorazili západní spojenci, neboli pripravení na to, čo našli. Brigádny generál Glyn Hughes povedal novinárom ako mu väzenskí doktori povedali, že kanibalizmus je tam na dennom poriadku. Na telách nebolo žiadne mäso, pečeň, obličky a srdce boli vybraté z tela. Väzni boli držaní v takých nemysliteľných podmienkach, že keď sa okolo nich hromadili mŕtve telá a oni zomierali od hladu, videli len jedinú možnosť. Boli nútení ku kanibalizmu, len aby sa dožili ďalšieho dňa.

commons.wikimedia.org

Vojna

V lete 1941 nemeckí vojaci začali obliehať Leningrad. Na jeseň sa velitelia rozhodli, že odrežú mesto od všetkých zásob jedla a nechajú obyvateľov mesta hladovať. Keď ľuďom došli posledné zásoby, vtrhli do ZOO a zjedli všetky zvieratá a ryby, ktoré našli. Potom začali loviť svojich domácich maznáčikov. V poslednom momente zúfalstva a na pokraji smrti hladujúci ľudia jedli lepidlo z plagátov a varili kože, kým sa nezmenili na želatinu, ktorá sa dala zjesť. Nakoniec bez inej možnosti ako zomrieť od hladu alebo sa vzdať, uchýlilo sa mnoho ľudí ku kanibalizmu, aby prežili, kým mesto nebude oslobodené. Hovorí sa, že stovky až tisícky ľudí sa zmenili na kanibalov. Bolo to až také zlé, že polícia v meste musela zriadiť špeciálne zložky, aby bojovali proti kanibalom a kanibalizmu.

commons.wikimedia.orgистрофия_алиментарная.jpg

K téme

Viete o niečom zaujímavom? Máte paparazi fotku? Pošlite nám tip TU

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor DanielaDátum 24. februára 2017Zdroj listverse.com © Najky.sk, iDen Media s.r.o.
K téme