Múmie z Guanajuata je skupina prirodzene mumifikovaných tiel, ktoré boli pochované počas vypuknutia cholery v mexickom meste Guanajuato v roku 1833. Po tom, čo boli tieto múmie objavené na miestnom cintoríne, sa mesto stalo jednou z najväčších turistických atrakcií v Mexiku.
5 desivých a prekliatych predmetov
Telá zosnulých boli exhumované medzi rokmi 1865 a 1958. Miestna daň v týchto časoch zahŕňala aj poplatky za to, že telá mŕtvych budú ponechané v hroboch. Ak príbuzní neboli schopní alebo odmietali túto daň zaplatiť, telá boli exhumované. Až 90% zosnulých bolo vyňatých zo svojich hrobov, pretože za nich nikto nezaplatil, a len 2% z týchto tiel bolo prirodzene mumifikovaných.
Vznik múzea
Tieto pozostatky boli uložené v jednej z budov a začiatkom 20. storočia začali lákať turistov. Pracovníci cintorínu začali návštevníkom účtovať za vstup k zachovaným telám a kostiam nízke poplatky. Toto miesto bolo následne pretvorené na múzeum s názvom El Museo De Las Momias (Múzeum múmií). Napriek tomu, že bol v roku 1958 vydaný zákon o zákaze vyberania tiel z hrobov, múmie sú v múzeu naďalej vystavované.
Na základe opatrení proti epidémii muselo byt otvorených viac cintorínov. Mnoho z tiel bolo pochovávaných okamžite po smrti, aby sa tak predchádzalo šíreniu ochorenia. Aj na základe tohto poznatku sa domnievame, že mnoho z týchto ľudí bolo v skutočnosti nevedomky pochovaných zaživa, čomu naznačujú aj ich kŕčovité polohy a nepokojný výraz na tvári. Tieto príznaky však môžu byť aj výsledkom posmrtných procesov.
Jedna z osôb, ktorá bola pochovaná zaživa, je aj Ignacia Aguilar. Trpela zvláštnou chorobou, kvôli ktorej jej srdce viac ako deň pôsobilo ako po zástave. Mysliac si, že zomrela, ju jej príbuzní nechali pochovať. Keď bolo jej telo exhumované, zistili, že Ignacia je otočená tvárou dole a mala dohrýzenú ruku. V jej ústach sa taktiež našlo mnoho krvi.
Prvá múmia bola verejnosti vystavená v roku 1865, a to telo Dr. Remigia Leroya. Múzeum, ktoré v sebe ukrýva aspoň 108 mŕtvol, sa nachádza presne nad miestom, kde boli objavené prvé telá. Vo výstave môžete vidieť mnoho múmií rôznych veľkostí. Múzeum je dokonca známe tým, že vlastní najmenšiu múmiu sveta a to plod tehotnej ženy, ktorá taktiež podľahla cholere. Na niektorých z tiel môžete dokonca vidieť kusy šiat, v ktorých boli ich telá pochované.
Egyptská soška Neb-Senu: Vraj sa hýbe kvôli egyptskej kliatbe
Odraz v kultúre
Múmie z Guanajuata sa stali významnou súčasťou mexickej populárnej kultúry (pop-kultúry) a dokonca bol v štáte zavedený sviatok s názvom „Deň mŕtvych“ (El Dia de los Muertos).
Známy spisovateľ Ray Bradbury navštívil katakomby mesta Guanajuato a hneď na to napísal o jeho zážitku krátky príbeh s názvom „The Next in Line“ (Ďalší v rade). V úvode napísal nasledovné slová: „Táto skúsenosť ma ranila a vydesila do takej miery, že som sa nemohol dočkať až opustím Mexiko. Mal som nočné mory o tom, že zomriem a zostanem medzi všetkými týmito vystavenými telami. Aby som sa od tohto strachu očistil, musel som napísať príbeh „The Next in Line“. Jeden z mála prípadov, keď sa zážitok odzrkadlil takmer priamo na mieste.“
V neskorých 70. rokoch sa režisér Werner Herzog rozhodol, že tieto múmie vyfotografuje a použije ich v úvode filmu Nosferatu – Fantom noci (1979), aby tak navodil morbídnu a strašidelnú atmosféru hneď na začiatku.
Aké pocity vo vás vyvoláva pohľad na tieto múmie, ktoré boli nájdené v neprirodzenej polohe a so zdeseným výrazom v tvári? Byť pochovaný zaživa je zrejme pre mnohých z nás jedným z najväčších strachov.
