V dobách veľkých monarchií boli členovia kráľovských rodín ľudia predstavujúci dôstojnosť a kultúru. Pod nimi boli špinaví a nevzdelaní chudobní ľudia a ich životy. Teda, aspoň tak to malo vyzerať, tomu mali ľudia veriť. V skutočnosti to bolo inak a aj medzi panovníkmi boli ľudia, ktorých niektoré rozhodnutia boli divné a ich životný štýl bol nechutný.
Dva známe biblické príbehy podané inak, ako ich možno poznáte 1. časť
Henrich VIII a jeho „pomocník“
Medzi mnohými reformami Henricha VIII sa nájde aj jedna zvláštna- „the groom of the stool“ alebo doslova ženích stolice. Jeden šťastný chlapec bol vybraný zo synov jeho najvernejších šľachticov, aby nasledoval kráľa s prenosnou toaletou. Tento chlapec musel byť neustále v strehu. Čakalo sa od neho, že bude pozorovať kráľa pri jedle, zapisovať si čo a koľko kráľ zje a potom byť pripravený na jeho chvíľu. Keď ten moment prišiel, chlapec pomohol kráľovi vyzliecť sa a potom po ňom upratal neporiadok. V skutočnosti to bola veľmi prestížna práca. Chlapec mal jedinečný a veľmi intímny prístup ku kráľovi a za to mal veľmi štedrý plat plus život na zámku. Táto práca sa stala veľmi dôležitou a jej tradícia pretrvala až 400 rokov.
Tajomné rituály nekromancie: Ako prebiehalo oživovanie mŕtvych?
Ruka Kristiána VII
V Dánsku v 18. Storočí nebol nikto, kto by tak miloval svoju ruku ako kráľ Kristián VII. Kráľ strávil toľko času masturbáciou, že dánska vláda organizovala stretnutia, aby prišli na to, čo s tým robiť. Doktori, ktorí kráľa vyšetrovali, boli presvedčení, že chronická masturbácia ich kráľa bola príčinou všetkých jeho problémov. Kráľ bol duševne chorý, trpel porfýriou. Vtedy si doktori mysleli, že masturbácia spôsobila chorobu, ale dnes vieme, že to porfýria viedla k nadmernej masturbácii a neukojiteľnej potrebe po tomto akte. Kráľov primár Johann Friedrich Struensee napísal celú knihu o kresťanskom „masturbačnom šialenstve“. Keď tento doktor nedokázal donútiť kráľa zdvihnúť si nohavice a venovať sa riadeniu krajiny, vzdal sa a prevzal moc. Robil väčšinu rozhodnutí namiesto kráľa, čo kráľovi aspoň nejaký čas dovolilo naplno sa oddávať svojej vášni.
Parochňa Karola II
V roku 1651 začal kráľ Karol II s novým „projektom“. Vždy, keď mal sex s nejakou ženou, zobral si od nej na pamiatku pár chĺpkov spod sukne. Potom ich všetky dal zošiť do parochne, ktorá časom prerástla do hustej hrivy zo ženského ochlpenia. Keď bola parochňa dostatočne veľká na pokrytie mužskej hlavy, daroval ju Karol do škótskeho klubu s názvom The Beggar´s Bension Club. Členovia parochňu milovali natoľko, že ju na hlavách nosili počas ich obradov. Jeden človek raz dokonca túto parochňu ukradol, aby založil vlastný klub, kde členovia parochňu bozkávali. V roku 1882 kráľ Karol IV na túto tradíciu nadviazal a držal v tajnosti krabicu plnú ochlpenia jeho mileniek. Rovnako ako jeho predchodca chcel dať z ochlpenia vyrobiť parochňu, „nanešťastie“ sa toho nedožil, pretože tragicky zomrel.
