Možno už ľudia vo viktoriánskej ére neverili na čarodejnice a upírov, mali aj tak veľký záujem o nadprirodzené javy. Rozprávanie a čítanie strašidelných príbehov bolo veľmi populárnou formou zábavy a to najmä na Štedrý deň. Spiritualizmus bol tiež veľmi obľúbený a tajomné legendy obsadili mestá.
Priateľ
V noci 2.februára 1856 sa Kenneth R.H. Mackenzie len prevaľoval v posteli a nemohol zaspať, keď náhle pocítil na tvári dotyk studenej ruky. Keď otvoril oči, zbadal svojho priateľa Theodora Aloisa Buckleya, ako stojí vedľa jeho postele. Priateľ bez slova odišiel k oknu, kde chvíľku stál a potom len tak zmizol. Mackenzie to nemohol vedieť, ale jeho priateľ zomrel pred troma dňami. Už v roku 1850 si priatelia medzi sebou dali sľub, že keď prvý z nich zomrie, bude musieť toho druhého navštíviť ako duch. Buckley svoj sľub dodržal a dokonca za Mackenziem prišiel ešte raz, keď mu doniesol starý list, ktorý mu napísal.
Máte zapnuté blokovanie reklám AdBlock?
Aj vďaka reklamám vieme pre vás tvoriť obsah. Prosím zapnite si reklamy. Ďakujeme.

Svietiaca komora
V roku 1873 v časopise Notes and Queries prispievateľ s menom Mr. T. Westwood uverejnil záhadný príbeh, ktorý počul pred 30 rokmi v meste Taunton. Istý zeman sa ako každú noc vracal z lovu okolo oblasti, kde bol opustený dom, ktorému z okien vždy svietilo desivo žiariace svetlo. Teda, konkrétne vždy z jedného okna a zeman si v hlave túto miestnosť pomenoval ako svietiaca komora. Raz v noci sa zeman a jeho priatelia rozhodli, že zistia, prečo miestnosť v opustenom dome každú noc tak strašidelne žiari. Keď vošli do domu a potom do miestnosti, prekvapení tam našli len niekoľko kusov nábytku a svetlo v miestnosti boli prirodzené ako každé svetlo, nenašli tam nič zvláštne. Zemanovi priatelia sklamaní odišli, zeman ostal v dome so starým domovníkom, ktorý im umožnil vojsť dnu a povedal zemanovi, že rodina, čo dom vlastnila, túto miestnosť nikdy nepoužívala. Podľa domovníka tam neboli duchovia, len zvláštne svetlo vyvolávajúce otázky.

Duch stanice
Počas jednej zimnej noci v roku 1890 si nočný strážnik James Durham na vlakovej stanici Darlington išiel tradične do pivnice oddýchnuť a dať si niečo pod zub. Kým sa strážnik zohrieval pri krbe, do miestnosti vošiel muž v staromódnych šatách a vedľa seba mal čierneho psa. Muž sa na strážnika usmial a odrazu ho udrel. Strážnik ostal zaskočený, pretože keď chcel neznámemu úder vrátiť, jeho päsť prešla cez mužove telo. Muž zavolal psa, ktorý strážnika uhryzol do lýtka a potom pokojne odišli z miestnosti. Strážnik bežal za nimi, ale zmizli. Jeho príbeh sa začal šíriť po meste a jeden starší pán menom Edward Pease bol príbehom fascinovaný natoľko, že strážnika pozval k sebe. Pán Pease povedal strážnikovi, že kedysi na stanici pracoval muž, ktorého opis dokonale sedel na neznámeho útočníka a dokonca mal aj čierneho psa. Tento záhadný muž spáchal jedného dňa samovraždu. Nie je jasné, prečo sa vrátil a už vôbec nie, prečo napadol strážnika.



