La Isla De Las Munecas – Ostrov bábik, je jeden z najčudesnejších a najstrašidelnejších malých ostrovov, ktorý sa nachádza na jazere Teshuilo v Mexiku. Svoje meno si zaslúžil vďaka stovkám rozbitých a rozpadávajúcich sa bábik, ktoré sa na ostrove nachádzajú. Tie boli zozbierané mužom menom Julián Santana Barrera, samotárskym tulákom, ktorý si z ostrova spravil svoj vlastný domov. Ich neživé telíčka, hlavy a končatiny sa pohojdávajú vo vetre a údajne bábiky, posadnuté zlými duchmi, v noci ožívajú…
Každý, kto sa rád bojí, by mal určite navštíviť týchto 10 strašidelných miest sveta
Kedysi zvykol Julian kázať v Kristovom mene, no keďže nebol skutočným kňazom, mnoho ľudí ho za to odsudzovalo a podľa jeho vlastných slov ho aj niekoľkokrát zmlátili. Rozhodol sa teda, že opustí rodinu a začne žiť pustovníckym životom. V 50. rokoch sa usídlil na už spomínanom Ostrove bábik. Tie tam však zo začiatku neboli. Julián ešte nevedel, že s ostrovom sa viaže temná minulosť.
Utopené dievčatko
Práve na tomto mieste bolo kedysi objavené telo dievčatka, ktoré sa na ostrove hralo, no spadlo do hlbokého jazera. Temné vody ju zhltli do svojich útrob a malé dievčatko sa utopilo. Miestni obyvatelia tvrdia, že duch dieťaťa zostal uväznený na ostrove a nikdy nenašiel večný pokoj. Keď sa na ostrove usadil Julián, jedného dňa ho jej duch oslovil s tým, že sa nemá s čím hrať. Chcela od neho, aby jej priniesol nejaké bábiky, ktoré budú zároveň ostrov chrániť pred zlovestnými duchmi a démonmi.
Hľadanie bábik
Julián ju poslúchol. Dlhý čas prehľadával okolité jazerá a potoky, prechádzal ulice blízkych miest a hľadal zabudnuté bábiky, ktoré následne nosil naspäť na ostrov. Ich stav ho nezaujímal a či už boli úplne rozpadnuté alebo inak zničené, zobral ich so sebou a opravil ich. Bábiky však po oprave nevyzerali o nič lepšie. Ba naopak, malo to presne opačný efekt.
Ak niektorej z bábik chýbala noha, zobral nohu, ktorá bola nazvyš a pripevnil ju k nej. Rovnako to robil aj s hlavami, vlasmi, očami… Neprekážalo mu, že bábika vyzerá ako z hororu.
Tulák bábiky vešal po stromoch, pribíjal ich s klincami k okolitých dreveným budovám, ktoré za sebou nechali niekdajší farmári. Ak z bábiky zostala iba hlava, pripevnil ju ku kolom, takmer ako keby ich tam naozaj nabodol. Atmosfére nepridáva ani hmyz, ktorý si v dutých telách a hlavách bábik našiel svoje útočisko a domov. Pri pohľade na jednu z bábik vám z pavúka, vyliezajúceho z jej očí, prebehne mráz po chrbte. Julián tvrdil, že bábiky v noci ožívajú. Dokonca im postavil skromný prístrešok, ktorý slúžil ako svätyňa.
Aj keď sa o Juliánovi hovorilo, že je čudák, občas ho chodievali navštíviť ľudia z okolia. Nosili mu svoje bábiky, ktoré vymieňali za zeleninu a iné veci, ktoré na ostrove vypestoval.
Čudesné príbehy o strašidelných bábikách Časť 1.
Juliánova smrť
V roku 2001 Julián spolu so svojim synovcom Anastasiom chytali pri ostrove ryby. Julián sa svojmu synovcovi priznal, že počuje hlasy vychádzajúce z vody, ktoré ho k sebe lákajú. Vraj ich počul veľmi často, no stále im odolával. Keď si však Anastasio musel odskočiť a nechať svojho strýka samého, ešte nevedel, čo sa stane. Po tom, čo sa vrátil, ho našiel plávať tvárou dolu vo vode. Presne na mieste, kde sa v dvadsiatych rokoch utopilo spomínané dievčatko. Predsa len Julián neodolal volaniu tajomných hlasov?
Aj po jeho smrti bábiky naďalej obývajú svoj ostrov. Okrem pavúkov a iného hmyzu, ktorý si v ich útrobách našiel skrýše, sú jedinými obyvateľmi ostrova. Napriek ich ošarpanému stavu, v ktorom sa ocitli po dlhých rokoch a pôsobeniu počasia a iných živlov, sa stále nachádzajú na svojom pôvodnom mieste. Ešte stále sa vraví, že bábiky po nociach ožívajú a šeptajú do tmavého ticha. Či už je to pravda, alebo nie, La Isla De Las Munecas, teda Ostrov bábik, je jednou z najpodivnejších, no veľmi populárnych atrakcií Mexika.