Zbor duchov
Na Štedrý večer v roku 1978 som sa okolo 3 v noci náhle zobudila na zborový spev. Bývala som v novostavbe dosť ďaleko od najbližšieho kostola, ale keď som sa dobre započúvala, mohla som pochopiť melódiu, ale nevedela som identifikovať jazyk a slová. Mala som zrazu zvláštny pocit- anjelská extáza, oslava, úcta a pokora v srdci. Bolo to ako skutočný nebeský zbor zdvíhajúci svoje hlasy vysoko k oblakom, spievali hosana na výsostiach v neznámom jazyku a bez sprievodu hudobných nástrojov. Vedela som rozoznať nespočetné detské hlasy, hlasy žien a aj vysoké mužské hlasy, všetky sa miešali v dokonalej harmónii. Nežné detské hlásky dopĺňali vysoké operné árie žien a hlboké basy mužov. Trvalo to asi 10 minút, ale bolo to dojemné. Zanechalo to vo mne hlbokú stopu. Keď som sa pýtala susedov, či nepočuli nič, len sa čudovali a pozerali na mňa so zdvihnutým obočím. Neviem, čo to bolo a odkiaľ hlasy prichádzali, ale viem, že to bolo skutočné.
Skutočne strašidelné vianočné príbehy 2. časť. Návrat príbuzného
Strašidelný stromček
S rodičmi sme bývali v malom domčeku, ktorý mal už okolo 90 rokov. Udalosť sa stala v roku 1996- mala som vtedy 19 a v domčeku sme bývali už 12 rokov. Odkedy sme sa nasťahovali, mala som pocit, že nikdy nie som sama. V ten rok mala u mňa spať kamarátka. Bolo to pred Vianocami, len sme sedeli v obývačke pri vianočných filmoch a užívali si pokoj. Teplota v miestnosti zrazu z ničoho nič citeľne klesla. Ako som sa postavila a chcela zapnúť kúrenie, vianočný stromček sa zrazu začal divoko triasť. Ozdoby padali na všetky strany a my sme vydesené k smrti ušli hore po schodoch do mojej izby a ľahli si na posteľ pod periny. Dokonca aj moja biela mačka sa schúlila pri nás. Vykukla som spod periny a pozrela sa smerom k mierne pootvoreným dverám. Bola tam vysoká biela postava, ktorá bežala chodbou. Pozrela som sa na kamarátku a tá len s otvorenými ústami pozerala cez škáru v perine. Videli sme to obidve. Naše kamarátstvo to dosť naštrbilo a už u mňa nikdy neprespala.
Matka
Moja matka zomrela, keď som mal 17 rokov, veľmi mi chýbala, boli sme si blízki. Dospel som, presťahoval som sa, našiel si manželku a v decembri 1971 sme čakali naše prvé dieťa. Bol práve Štedrý večer, keď sme poukladali darčeky pod stromček a pozerali sa do ohňa v krbe vychutnávajúc si čaro Vianoc. Na stromčeku sme mali pár pokazených svetielok, ale ostatné krásne svietili. Zrazu len päť minút pred polnocou oheň v krbe zhasol, zhasli fungujúce svetielka a tie pokazené sa rozsvietili. V miestnosti ostalo veľmi chladno. Obzrel som sa po izbe a striaslo ma. Na sedačke sedela moja matka so širokým úsmevom. Moja manželka, ktorá moju matku nikdy nevidela, opísala neskôr tú osobu úplne presne. Duch nepovedal ani slovo, len ticho pozoroval mňa a manželku. Ako odbila polnoc, oheň v krbe začal znovu horieť, zhasnuté svetlá sa rozsvietili a pokazené svetlá opäť zhasli. Duch mojej matky zmizol. Nech som potom robil čokoľvek, už som pokazené svetlá nikdy nedokázal opraviť. Ani moja matka sa už viac neukázala.
