V priebehu histórie kolovali medzi ľuďmi tie najrozličnejšie legendy a strašidelné príbehy, ktoré popisovali rôzne hrôzostrašné bytosti. Okrem upírov, duchov, čarodejníc a mnoho ďalších medzi ne patria jednoznačne aj vlkolaci. Naozaj však existujú ľudia, ktorí sa menia na krvilačne beštie? V predošlej časti sme vás oboznámili s troma mužmi, ktorí trpeli klinickou lykantropiou a ktorí kvôli svojej duševnej chorobe zavraždili niekoľko obetí. Naozaj sa však premieňali na vlkov alebo si to len namýšľali? V tomto článku vám prinášame ďalšie dva desivé prípady, kde v jednom z nich skutočne vyčíňala chlpatá a hrôzostrašná beštia.
Skutoční vlkolaci? Pravdivé prípady klinickej lykantropie – 1. časť
Peter Stumpp
Peter Stumpp, známy aj ako Peter Stubbe, bol muž, žijúci v 16. storočí v tichej farmárskej komunite na území Porýnia v Nemecku. Nikto však vtedy netušil, aké monštrum sa z neho stane a že sa preslávi ako „Vlkolak z Bedburgu“. V rokoch 1564 – 1589 Peter zavraždil 18 osôb. Všetky obete boli ženy a deti, ktoré znetvoril a roztrhal vlastnými rukami a zubami. V niektorých z prípadov jedol svoje obete surové. Rovnakým spôsobom zabíjal aj dobytok, ktorým sa následne kŕmil.
Keď bol chytený a konečne zadržaný, autority ho mučili, aby sa priznal k svojim činom. Peter im povedal, že praktikoval čiernu mágiu už od čias, keď bol ešte dieťa. Tvrdil, že samotný Diabol mu daroval moc, vďaka ktorej sa mohol meniť na podľa jeho slov nenásytného krvilačného vlka.
Peter bol verejne popravený, avšak veľmi brutálnym spôsobom. Jeho mäso bolo zaživa otrhané od kostí, ktoré boli následne zlomené tylom sekery. Po tomto hrôzostrašnom utrpení mu zoťali hlavu. Ako varovanie pred ďalšími potenciálnymi vlkolakmi bola jeho hlava napichnutá na tyč s vlčím znakom a vystavená pre verejnosť.
Gévaudanská beštia
Na rozdiel od predošlých vrahov sa prípad Gévaudanskej beštie od tých ostatných odlišuje a je v histórii vlkolakov ojedinelým, a to z nasledujúceho dôvodu. V tomto prípade nejde o sériového vraha, ktorý si chorobne myslí, že sa dokáže premieňať na monštrum. Tento páchateľ bol skutočnou chlpatou beštiou. Neznáme stvorenie, ktoré spôsobilo viac krviprelievania, než všetci spomínaní vlkolaci dohromady.
Príbeh začína jednej noci v roku 1764 uprostred francúzskej farmárskej dediny v Gévaudan. Dievča, pasúce dobytok svojej rodiny, zbadalo hrôzostrašného tvora, vychádzajúceho z lesa priamo k nej. Dobytok beštiu našťastie zamestnal a dievčaťu sa podarilo utiecť. Krvilačné zviera pokračovalo naprieč regiónom, zabíjalo mužov, ženy, ale aj deti, trhalo ľudí na kusy a v jednom zo zaznamenaných prípadov dokonca odtrhlo dievčaťu hlavu jedným hryznutím.
Okrem toho, že sa beštia správala úplne inak, ako všetky ostatné zvery, s ktorými sa ľudia doposiaľ stretli, dokonca aj vyzerala úplne odlišne. Tí, ktorým sa pred netvorom podarilo utiecť, ho popisovali ako vlka vo veľkosti kravy, s hustou červenou srsťou a obrovskými pazúrmi.
Krvilačné vyčíňanie Gévaudanskej beštie bolo tak vážne, až sa samotný kráľ Ľudovít XV. rozhodol ukončiť túto nočnú moru a poslal do regiónu najlepších lovcov vlkov. Napriek tomu, že pri love bolo zabitých mnoho vlkov, Gévaudanskej beštii sa darilo unikať. Jeden z najvýznamnejších francúzskych lovcov tak predstúpil pred kráľa so slovami, že monštrum, ktoré sa snažia dolapiť, nie je žiaden vlk.
Odkedy vypuklo vyčíňanie tejto beštie, bolo zavraždených 113 ľudí a zranených ďalších 30. Jedného dňa však krvilačné zabíjanie skončilo, a to vďaka miestnemu lovcovi, ktorý Gévaudanskej beštii prestrelil srdce striebornou guľkou. Napriek tomu je tento prípad ešte záhadnejším, keďže to neprinieslo žiadne odpovede, čím vlastne beštia v skutočnosti bola.
Existujú dve teórie, prečo telo Gévaudanskej beštie zmizlo. Prvá z nich tvrdí, že ju dedinčania spálili hneď po zavraždení. Druhá zase tvrdí, že bola vystavená v múzeu, no zo strachu pred desivým vzhľadom bolo telo nakoniec odstránené.
Jestvuje mnoho názorov, ktoré rozoberajú pôvod beštie. Niektoré z nich samozrejme tvrdia, že ide o historickú dokumentáciu skutočného vlkolaka. Čo si myslíte vy?
