Bol piatok večer a išiel som na párty ku kamošovi domov. Ako to už chodí, niečo sme vypili a ja som zaspal na gauči v obývačke…
Keď som sa zobudil, bola všade tma a akonáhle som otvoril oči, čakal na mňa poriadny šok. Len pár centimetrov od mojej tváre bola kamošova frajerka, ktorá sa na mňa uprene pozerala a kývala sa pri tom zo strany na stranu.
Máte zapnuté blokovanie reklám AdBlock?
Aj vďaka reklamám vieme pre vás tvoriť obsah. Prosím zapnite si reklamy. Ďakujeme.
Pozrela sa mi do očí mrazivým pohľadom a povedala: „Hovoria mi, aby som ťa zabila…ale ja nechcem!“ Okamžite som sa posadil a rozhodne sa mi už nechcelo spať. Baba sa postavila a pomaly odkráčala do spálne. Nikomu som zatiaľ nič nehovoril. Asi by si mysleli, že som to prehnal s pitím.
Celú noc som sedel pri zapnutom svetle na gauči a nespustil som očí z dverí na spálni. Keď konečne prišlo ráno, z izby dlho nikto nevychádzal. Po dlhom čakaní kamoš konečne vstal a ospravedlnil sa mi. Jeho frajerka mu všetko povedala, ja som nemusel hovoriť nič.
Vysvitlo, že trpí schizofréniou a už dlhší čas si nedala lieky, ktoré jej mali pomôcť v tom, aby nepočula hlasy v hlave. Odvtedy som k nemu už nikdy neprišiel…
