Posttraumatická stresová porucha je veľmi častou psychickou chorobou, ktorá trápi mnohých vojakov. Vojaci totiž videli a zažili hrozné veci, a rany na duši sa hoja najťažšie a najdlhšie. Niekedy sa nezahoja ani dlho po tom, čo utíchnu všetky zbrane.
Keď človek nafinguje samovraždu 1. časť
Josh Marino, veterán z Iraku, ktorý trpí posttraumatickou stresovou poruchou, povedal: „Mnoho z nás si neuvedomí, že aj po príchode domov si vojnu nesieme so sebou.“
Josh mal pocit, že už s tým viac nedokáže žiť a rozhodol sa to všetko ukončiť. Napísal list na rozlúčku, zobral si nôž a išiel si von zapáliť poslednú cigaretu. Z najhlbšieho pocitu zúfalstva ho však zrazu čosi vytrhlo. Z neďalekých kríkov sa ozvalo mňaukanie a primotalo sa k nemu túlavé mača. „Jednoducho ku mne prišlo a začalo sa obtierať o moje nohy, tak som ho začal hladkať. Vtedy sa to vo mne zlomilo a rozplakal som,“ povedal.
Neuveriteľná radosť dievčatka, keď zistilo, že jej ocko, vojak, je v škole. Plakala od šťastia.
Tento moment spôsobil, že sa v Joshovi čosi zmenilo. Vďaka mačke, ktorej dal meno Scout, v sebe objavil chuť žiť. „Prestal som myslieť na svoje problémy a začal som myslieť na jeho problémy, a to mi pomohlo,“ povedal veterán.
Vytvorilo sa medzi nimi puto, no tým sa ich príbeh nekončí. Bývalý vojak natočil video, v ktorom sa podelil o svoj príbeh a o to, ako sa mu podarilo prekonať tento ťažký stav.
Pozrite si video o dojímavom príbehu vojaka, ktorý znovu našiel dôvod žiť.
