Keď som mala osem, môj otec začal pracovať ako učiteľ na gymnáziu a dostal aj učiteľský byt, ktorý bol vlastne v budove školy postavenej niekedy pred prvou svetovou vojnou… Môj otec v tom byte žije dodnes.
Každý večer, keď som zaspávala, mala pocit, že niekto sedí na posteli vedľa mňa. Pociťovala som taký tlak, ako by sa o mňa niekto opieral. A vždy to bolo spojené s akousi zmenou vzduchu v izbe, ktorú naplnil slabý, no dosť nepríjemný zápach. Veľmi som s tým však v tom čase nezaoberala. Všetko sa zmenilo, keď som od rodičov dostala mačiatko.
Máte zapnuté blokovanie reklám AdBlock?
Aj vďaka reklamám vieme pre vás tvoriť obsah. Prosím zapnite si reklamy. Ďakujeme.
Mačku som dostala ako darček k dvanástim narodkám. Každú noc mi spal pri nohách a každú noc z ničoho nič vystrelil ako blesk z postele k dverám a zízal na ne aj niekoľko hodín. Hoci to bolo poriadne divné, myslela som si, že je moja mačka iba neurotická a nikomu som o tom nehovorila, no ani neviem prečo, ale túto každonočnú udalosť som si nazval Šarlota. Naozaj neviem, prečo…
Raz v lete, keď som mala už 13, prišiel k nám starší muž s dcérou v strednom veku, ktorý nám povedal, že v byte žil kedysi jeho otec so svojou tetou a nejaký čas tu býval aj on sám. Keďže boli na návšteve u známych, ktorí bývali kúsok od školy, chceli si zaspomínať na staré časy a pozrieť sa, ako sa ich byt zmenil. Tak sme ich pustili do bytu a s mamou sme im ukázali, ako si tam žijeme. Moja mladšia sestra bola veľmi zvedavá a spýtala sa, či pozná nejakú historku o našom byte. Starec sa zasmial a spýtal sa: „O duchoch?“ Jeho dcéra ho zahriakla a povedala mu, že to vôbec nie je vtipné.
Starec však vysvetlil, že každý, kto spal v spálni, v ktorej som teraz spávala ja, sa cítil troch zvláštne a nepríjemne. Jeho dcéra ho prerušila a povedala, že vždy mala pocit, ako by niekto sedel na kraji postele. Jej otec povedal, že si z toho robili žarty, že to je teta Šarlota, s ktorou tam vyrastal jeho otec. Keď som to začula, úplne som zamrzla…
V mojej izbe straší a ja som tam v pohode spávala dlhých 5 rokov. Rodičia mi však povedali, že je to len historka, a tak som v izbe musela spávať naďalej. O pár dní neskôr som však okrem toho podivného zápachu a pocitu, že niekto sedí na kraji postele, som zrazu pocítila, že mi niekto prechádza rukou po vlasoch. Vystrelila som s krikom z postele rovno k rodičom do spálne. Mama už bola na nohách, zobudili ju dvere, s ktorými som treskla. Mama sa ma spýtala, čo sa deje a ja som jej zaklamala, že som mala zlý sen. Týždeň som potom spala v hosťovskej izbe.
Potom som sa odvážila stráviť noc vo svojej izbe. Všetko sa zdalo byť v poriadku a po dlhom čase som nemala pocit, že mi niekto sedí na posteli. Ale zápach som cítila. Otočila som sa a chrbát a to, čo som zbadala ma vystrašilo na smrť! Nado mnou stála staršia žena so sivými vlasmi zopnutými do prísneho drdola. Ani neviem, kde sa to vo mne zobralo, no z mojich úst sa vydrali slová: „Neviem, čo chceš, ale nechcem ťa už NIKDY, ale naozaj NIKDY vidieť.“ Len čo som žmurkla, žena tam nebola a už nikdy som ju nevidela.
Moji rodičia sa po rokoch rozišli, mama od otca odišla a ten si do bytu nasťahoval priateľku a jej 4-ročného syna. Keď mi raz pri návšteve chlapček povedal, že k nemu chodí v noci teta Šarlota a rozpráva mu príbehy, nebola som vôbec prekvapená…


