Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie WHO ostávajú aj v období koronavírusu celosvetovo najväčším „zabijakom“ medzi infekčnými ochoreniami (ihneď po tuberkulóze) vírusové hepatitídy typu B a C. Ich svetový deň každoročne pripadá na 28. júl, ktorý je výročím narodenia Dr. Barucha Blumberga, objaviteľa vírusu hepatitídy B a nositeľa Nobelovej ceny.
Tento rok sa nesie v duchu hesla „Budúcnosť bez hepatitíd“. Ako uvádza WHO, vírusovou hepatitídou B (HBV) alebo vírusovou hepatitídou C (HCV) je v súčasnosti celosvetovo nakazených 325 miliónov ľudí (WHO odhaduje, že v skutočnosti ich s ohľadom na veľké množstvo neidentifikovaných pacientov môže byť aj viac ako 500 miliónov2), z nich každý rok v dôsledku svojho ochorenia umiera 1,5 milióna. Úmrtnosť stúpa od roku 2000 a vírusové hepatitídy typu B a C figurujú na siedmom mieste medzi najčastejšími príčinami úmrtí okrem iného preto, že podľa WHO až 80 % ľudí nakazených vírusovou hepatitídou B a C nemá prístup k adekvátnej prevencii, testovaniu a liečbe. Podľa údajov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva žije na Slovensku asi 100 tisíc pacientov s hepatitídou B, ročne ich pribúda približne 150 a tento počet sa vďaka očkovaniu pomaly znižuje.
Prevalencia infekcie chronickej hepatitídy C sa tiež na Slovensku v bežnej populácii za posledné dve desaťročia znížila, a to z pôvodných 0,67 % na súčasných 0,1 % vo všeobecnej populácii. Medzi nami je však stále približne 10 000 infikovaných ľudí, z ktorých však mnohí ani netušia, že infekciu hepatitídy C majú a môžu ju tak šíriť ďalej, čomu nasvedčujú aj dáta recentného prieskumu Hepio za obdobie 12 mesiacov od novembra 2016 do októbra 2017, ktoré identifikovali 400 novo diagnostikovaných pacientov v uvedenom období.
PACIENTI S VÍRUSOVÝMI HEPATITÍDAMI V OBDOBÍ COVID-19
„Na rozdiel od širokej publicity, akej sa dnes dostáva ochoreniu COVID-19, je povedomie svetovej verejnosti o vírusových hepatitídach až šokujúcim spôsobom nízke a globálna reakcia nedostatočná. Pritom stratégie používané v boji proti COVID-19 sú už z minulosti osvedčené pri mnohých infekčných ochoreniach, vrátane vírusových hepatitíd – od identifikácie nakazených (skríningu) cez spomaľovanie šírenia (prevenciu) po nájdenie a nasadenie účinnej liečby,“ zamýšľa sa v aktuálnom júnovom vydaní časopisu hepVOICE, ktorý vydáva World Hepatitis Alliance (WHA) združujúca celosvetovo pacientov s vírusovými hepatitídami a ich lekárov, jej prezidentka Dr. Su Wangová.
Pripomína, že naliehavosť akcie proti COVID-19 je vzhľadom k existencii množstva neznámych, pokiaľ ide o jeho prenos, prirodzený priebeh a nájdenie účinnej liečby alebo vakcíny, nepochybne urgentné. „Na druhej strane by sme si mali uvedomiť, že v prípade vírusových hepatitíd už všetko potrebné poznáme. Máme diagnostické nástroje, ktoré umožňujú rýchlu, presnú a relatívne lacnú identifikáciu nakazených pacientov. Máme účinné lieky, a v prípade HBV i vakcínu, pomocou ktorých možno vírusové hepatitídy B a C úplne eliminovať z populácie,“ zdôrazňuje Dr. Wangová.
NELIEČENÁ HEPATITÍDA MÁ NA ZDRAVIE A ŽIVOTY ĽUDÍ NA SLOVENSKU NEMENŠÍ DOPAD AKO COVID-19
MUDr. Ľubomír Skladaný, PhD., prezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti SLS, v tejto súvislosti uvádza: „V období prísnych protipandemických opatrení sme v našom Registri HEGITO zaznamenali zvýšenú úmrtnosť pacientov s chronickými pokročilými chorobami pečene (ACLD). To nás viedlo ku koncepcii takého spôsobu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s nariadeniami štátu, ale v budúcnosti nenaruší kontinuitu zdravotnej starostlivosti o pacientov s ACLD, vrátane vírusových hepatitíd B a C.“
NA COVID-19 ZATIAĽ UČINNÁ LIEČBA VYVINUTÁ NEBOLA, NA VÍRUSOVÉ HEPATITÍDY TYPU B EXISTUJE ÚČINNÁ VAKCÍNA A V PRÍPADE TYPU C VYSOKO ÚČINNÁ LIEČBA
„Na vírusové hepatitídy typu B a C existuje vysoko účinná liečba, ktorých začatie i pokračovanie by protipandemickými opatreniami v budúcnosti nemali byť narušené,“ dodáva MUDr. Ľubomír Skladaný, PhD. MUDr. Marián Oltman, PhD., 1. viceprezident Slovenskej hepatologickej spoločnosti SLS, k tomu dodáva: „Liečba hepatitídy typu C sa v posledných rokoch výrazne zmenila. Zatiaľ čo v minulosti sa toto ochorenie liečilo výlučne pomocou injekčne podávaného interferónu, v súčasnej dobe sa už používajú moderné lieky, tzv. priamo pôsobiace antivirotiká, ktoré sa podávajú vo forme tabliet perorálne. Samotná liečba trvá 2, 3 alebo 4 mesiace podľa pokročilosti ochorenia a typu vírusu, má minimum nežiaducich účinkov a vďaka nej sa vylieči až 95-100 % pacientov. V prípade hepatitídy B zatiaľ tak účinnú liečbu nemáme, ale z hľadiska prevencie ochorenia je k dispozícii vakcína, vďaka ktorej je možné zabrániť ďalšiemu šíreniu ochorenia.“
DOSTATOČNÁ OSVETA JE NEVYHNUTNÁ, PACIENTSKE ORGANIZÁCIE V NEJ ZOHRÁVAJÚ KĽÚČOVÚ ÚLOHU
Edukácia pacientov a širokej verejnosti o vírusových hepatitídach je nesmierne dôležitá. V oblasti osvety a vzdelávania zastávajú nezameniteľnú úlohu práve pacientske organizácie. „Zvyšovanie povedomia o ochoreniach pečene, o dôležitosti prevencie a moderných formách liečby u pacientov aj verejnosti je z pohľadu poslania a cieľov nášho združenia kľúčové. Preto už niekoľko rokov združujeme pacientov s ochoreniami pečene, snažíme sa o ich vzdelávanie, organizujeme pre nich edukačné akcie a zvyšujeme tiež ich informovanosť v oblasti pacientskych práv,“ uviedla Oľga Štefanická, predsedníčka občianskeho združenia Šanca pre pečeň.
O VÍRUSOVÝCH HEPATITÍDACH A INICIATÍVE WHO
Vírusové hepatitídy A a E sú obyčajne spôsobené požitím kontaminovanej potravy alebo vody, zatiaľ čo vírusové hepatitídy B, C a D sa obvykle prenášajú krvnou cestou v dôsledku kontaktu s infikovanými telesnými tekutinami (napr. pri krvných transfúziách alebo invazívnych lekárskych výkonoch s použitím kontaminovaných nástrojov, pri vnútrožilovej aplikácii drog opakovane použitou ihlou, pri amatérskom tetovaní apod.). Vírusové hepatitídy B a C môžu byť prenášané taktiež pohlavným stykom. Identifikácia maximálneho možného počtu osôb infikovaných vírusom hepatitídy C prostredníctvom skríningu a ich následná liečba možnosť reinfekcie zníži na minimum – a zároveň aj pri neexistencii preventívneho očkovania ochráni väčšinovú populáciu pred možnosťou nákazy. Aj z tohto dôvodu vyhlásila WHO program eliminácie vírusových hepatitíd B a C z populácie, ktorý prevzala aj Európska komisia a ktorý predpokladá do roku 2030 90% zníženie výskytu nových prípadov HCV a 65% zníženie úmrtnosti v dôsledku tohto ochorenia.
