Keď počujeme slovo príbeh o duchoch, predstavíme si staré hrady a zámky či cintoríny so strašiacimi dušami prechádzajúcimi sa v tieňoch. Pre mnohých takéto príbehy sú len výmyslami a fantáziami. Ale niektorí ľudia majú myseľ otvorenú pre paranormálne aktivity a skúšajú porozumieť neznámemu. Sú tieto stratené duše z minulosti? Ak áno, kto sú a prečo tu ostávajú? Tu sú príbehy o prostitútkach, ktorých smútok, hnev, krivda a energia nechcú opustiť tento svet a budú strašiť ľudí aj naďalej.
Dáma v červenom
Rovnako ako mnoho oných zariadení postavených v dobe rozkvetu baníctva v 20. rokoch 20. storočia, bol postavený aj Mizpah Hotel v Nevade. Bol postavený v roku 1907 pre prichádzajúcich baníkov. Najznámejším hosťom bola Evelyn Mae Johnson- Dáma v červenom. Podľa legendy bola Evelyn prostitútkou, ktorá v hoteli bývala a pracovala pod umeleckým menom Rose. V roku 1914 do izby, kde Rose „zabávala“ zákazníka, vstúpil jej žiarlivý bývalý milenec a začala sa krvavá bitka. Rose ušla na chodbu, kde bola bývalým milencom škrtená a bodaná. Od doby jej vraždy bola často vídaná na hotelových chodbách, vo výťahu a v izbe číslo 504, kde predtým žila. Pozorovania Dámy v červenom sú často sprevádzané aj darčekmi z „druhej“ strany. Perla na nočnom stolíku alebo vankúšik sú pripomienkami toho, že jej duch tam stále žije.
Máte zapnuté blokovanie reklám AdBlock?
Aj vďaka reklamám vieme pre vás tvoriť obsah. Prosím zapnite si reklamy. Ďakujeme.
Bezhlavá žena
Od začiatku roku 1910 Glen Tavern Inn v Santa Paula v Kalifornii hostil rad známych osobností. História hostinca je príťažlivá ale najmä vďaka početným príbehom o duchoch, ktorí odmietajú hostinec opustiť. Príbehy zahŕňajú dievča s blond vrkôčikmi, ktoré putuje po izbách hostí a je často mylne považované za stratené dieťa. Mnoho hostí ušlo, keď videli deti hrajúce sa na chodbách a v hale, ktoré záhadne zmizli do stien. Hostia túžiaci po paranormálnych aktivitách sa zaujímajú hlavne o izby 218, 306 a 307. Hovorí sa, že dvere týchto izieb zamkli zvnútra duchovia. Najzaujímavejším príbehom je ten o duchovi prostitútky z izby 307, ktorý v izbe žije dodnes. Žena bez mena bola prostitútkou, ktorá bola zavraždená a jej hlava bola oddelená od tela. Niekoľko dní po vražde objavila mŕtve telo napchaté v skrini slúžka. Od tej doby sa objavujú správy o pocite chladu, klopkaní, hlasoch a desivej hmle.
Hlas
V meste Jackson v Mississippi je na George Street historická budova Ole Tavern, ktorá je najmä počas víkendov plná hostí. Avšak keď sa bar zavrie a po pár hodinách sú v budove už len zamestnanci, objavujú sa mŕtve duše z minulosti. Hovorí sa, že mnoho zamestnancov baru a aj majiteľov bolo na pokraji šialenstva a miesto opúšťali narýchlo, keď videli, ako sa stoličky a stoly pohybujú samé od seba a levitujú. V prázdnych miestnostiach sa svetlo zapínalo samé od seba a nevysvetliteľný a nezrozumiteľný ženský hlas rozprával do telefónu. V skorých ranných hodinách, keď je bar zavretý a visiace zámky sú priskrutkované, zamestnanci vídajú ducha sediaceho pri bare. V roku 1970 tu bol aj bordel a našlo sa tu mŕtve telo prostitútky. Príčina jej smrti nie je známa a nie je jasné ani to, či išlo o vraždu alebo samovraždu. Podľa mnohých je ten záhadný hlas v telefóne hlas zúfalej prostitútky volajúcej zo záhrobia.
