Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

ROZHOVOR s návrhárom Ferom Mikloškom: Dobrých návrhárov je u nás veľmi málo

Fero Mikloško
4
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: NAJKY.sk
reklama:
reklama:

Fero Mikloško, jeden z našich najprestížnejších módnych návrhárov, si po prvý raz v kariére navrhol model sám pre seba. Je v nádhernej jesennej copper farbe a ladí s outfitom, ktorý vytvoril pre svoju múzu, speváčku Emmu Drobnú. Oba predviedli pri príležitosti uvedenia novinky IQOS 3 Duo na slovenský trh, kde sme sa s ním porozprávali aj my. 

Je pravda, že si si ešte nikdy nenavrhoval šaty sám pre seba?

Nosieval som veci, ktoré ostali z prehliadok, či už dámske alebo pánske. Tak som sa snažil mať aspoň niečo svoje. Samozrejme, že keď som bol mladý, na strednej škole som si základné veci šil. Kým som sa naučil šiť, musel som experimentovať, takže extravagantnejšie modely som nosieval. Ale za posledných 15 alebo možno 20 rokov sa nestalo, že by som niečo konkrétne sebe navrhol a aj sám sebe ušil. Toto je moja malá premiéra a je to vtipné najmä v tom, že som vytvoril duo s Emmou Drobnou. Samozrejme, je jednoduchšie navrhnúť šaty pre jednu osobu a potom modely spolu len doladiť. Keďže som navrhoval sám pre seba, bola to o to väčšia výzva, pretože som na seba dosť kritický. Farba a strih šiat sú inšpirované novým IQOS 3 DUO a jeho limitovanou edíciou – farbou copper (medená) a musím povedať, že je to veľmi pekná farba. 

Je farba copper – medená práve trendy? 

Návrhári si sami vyberajú farby, aké sa im páčia a ktoré sa im práve v danej sezóne zdajú byť prívetivé. Potom sú tu štylisti a módni redaktori, ktorí z každej prehliadky zozbierajú inšpiráciu a vytvoria trend, napríklad, že konkrétna farba bude farbou tohtoročnej jesene. Je to skôr nepísané pravidlo, ale takto sa to väčšinou robí. Farby neudávajú návrhári, ale štylisti a redaktori veľkých módnych časopisov. Návrhár navrhne kolekciu, akú on sám chce a ako to cíti. To, že sa u iného návrhára objaví rovnaká alebo podobná farba, môže byť úplná náhoda. Preto aj farba copper môže byť trendom, ak si ju vyberie nejaký návrhár a použije ju vo svojej kolekcii. Je rozhodne veľmi zaujímavá. Je „niečo medzi“, dá sa dobre kombinovať, či už s čiernou alebo akýmikoľvek inými farbami. Samozrejme, treba to robiť s vkusom a s mierou, ale táto farba je podľa mňa veľmi lichotivá a ľuďom pristane. Vždy záleží na tom, či je v lesklých alebo matných odtieňoch. Ale je na každom človeku, čo si vyberie. 

Čo hovoríš na tvoju „múzu“ Emmu Drobnú? Ako vzniklo vaše priateľstvo? 

S Emmou sme veľmi dobrí kamaráti a ľudovo povedané, je to aj moja múza. Poznáme sa už dlhšie, ale intenzívnejšie sme sa začali stretávať pred dvoma rokmi v rámci Let´s Dance, kde účinkovala. Tým, že medzi ostatnými súťažiacimi bola taký „benjamínek“, sme si ju s kolegom zobrali akoby pod ochranné krídla. Emma je telom aj dušou punkáčka, rockerka a je veľmi divoká a ja by som jej najradšej vždy obliekal niečo jemné, kvetinové. Ale páči sa mi, že má svoj osobitný štýl, ktorý si sama vybrala a ktorý jej úplne vyhovuje. Emma je v prvom rade výborný človek a priateľka, a keď sú nejaké veľké udalosti, oslovím ju, či by som ju neobliekol. Vždy niečo navrhnem a ona to dokončí alebo dostyluje. Funguje medzi nami absolútna chémia a dôvera a nemusíme robiť veľké kompromisy. Keď jej niečo ušijem a odovzdám, môžem si byť istý, že ju večer uvidím s novým prvkom, nejako to podčiarkne alebo doladí náhrdelníkom či iným doplnkom.  

Čo ta pri návrhu šiat pre teba a Emmu inšpirovalo?

Čo sa týka spolupráce so značkou IQOS a s farbou copper (medená), s Emmou sme zladení. Emma preferuje jednoduchý štýl a sama je útla a štíhla, čo som prepojil s tvarom zariadenia. Je to pekná, vkusná vec, ktorá vyzerá ako šperk a najmä limitované edície sú veľmi pekné. Po praktickej stránke je výhoda, že vďaka technológii nahrievania tabaku, IQOS neprodukuje dym, a teda z neho napáchne oblečenie aj celý človek, čo mi naozaj vadí. Vyhovuje mi aj to, že IQOS môžu dospelí fajčiari využívať kdekoľvek, kde to okolnosti dovolia a neobmedzujú ostatných.  Je super, že si celý prístroj môžu dospelí užívatelia nakombinovať, ako chceš, farebne s rôznymi doplnkami, či puzdierkami. Holder IQOS 3 DUO má jednoduché, oblé línie, ktoré pripomínajú ženskú siluetu, a to som aplikoval aj na šatách. Sú sexi, keďže Emma je mladá. A do oboch našich modelov je všité puto priateľstva. 

Čo ťa najviac teší v rámci tvojich úspechov či kariéry? 

Úplne najviac ma teší, že o moju prácu a tvorbu je stále záujem, a to, keď dostávam pozitívnu spätnú väzbu od mojich klientov, že niekde videli môj model a páčil sa im. A hlavne to, že moje šaty sa na ulici nosia, je ich vidieť a môj rukopis je daný a ľudia ho v dnešnej dobe vedia odčítať. Teší ma, keď sú ľudia usmievaví a keď majú dobrú náladu. Každý deň nemôže byť veselý, ale mali by sme sa aspoň snažiť. Teším sa, keď vytvorím nejaké veci, ľudia si ich oblečú a cítia sa v nich dobre. Úplne najkrajšie je, keď mi napíšu sms správu, že sa cítili ako kráľovné a všetci sa  na nich pozerali, a o tom to má byť. Cítiť sa dobre. Rád ľuďom prinášam dobrý pocit, aj sám sebe, keď tie veci tvorím. Keď si niečo pekné kúpim, som rád. A vtedy najlepšie viem, čo ľudia cítia, keď majú moje kúsky. Vytváram veci pre rôzne vekové kategórie, od dievčat na strednej škole, ktoré sa chystajú na stužkovú, až po dámy v rokoch, ktoré chcú byť elegantné. Škála mojich klientov je naozaj široká, preto musím nájsť ten správny smer, komu by čo pristalo alebo aby to bolo vhodné pre všetky generácie. 

Ako vnímaš dnešnú slovenskú módu ako biznis? Máš pocit, že sa rozvíja? 

Dobrých návrhárov je u nás veľmi málo. Potom sú tu mladí, ktorí sa snažia preraziť, ale ich štýl je už skôr vyhranený a nie každému sedí, ale samozrejme, nájde si aj svojich obľúbencov. Módu vnímam skôr cez mladých ľudí, blogerov a influencerov, ktorí viac udávajú trendy a je vidieť, že sa zaujímajú o módu. Nie každý má vlohy na to, aby sa mohol vystylovať, prípadne sa oblečie len podľa toho, čo ponúkajú obchody.  Ale myslím si, že kultúra odievania tu je a aj tu vždy bola, akurát kedysi to bolo možno vo väčšom meradle, keď tu počas socializmu fungovalo niekoľko tisíc závodov, ktoré vyrábali oblečenie do celého sveta. Teraz sa u nás vyrába síce menej, ale o to viac je tu kreativity, či už medzi návrhármi alebo firmami, ktoré sa venujú oblečeniu. Od nežnej revolúcie je tu veľmi cítiť pokrok. Ľudia sa aj chcú venovať móde, ale nie každý je dosť odvážny alebo nie každý sa chce až tak prezentovať práve módou. Vidíme to napríklad na módnych prehliadkach, kde sa chce každý viac vyobliekať, aby bolo vidieť, že sa vedia pekne a štýlovo obliecť, ale v bežnom živote to ľudia až tak nerobia.

Kto z najznámejších návrhárov ťa najviac inšpiruje? 

Kedysi, a vlastne doteraz je to Christian Lacroix. Aj keď už netvorí, stále je pre mňa obdivuhodnou osobnosťou módy. Jeho tvorba je typický teatrálny parížsky haute couture, kombinoval nekombinovateľné vzory a farebné veci. Postupom času sa môj vkus vykryštalizoval a zaujal ma napríklad Gaultier, keď v 80.- 90. rokoch navrhoval pre Madonnu. Ssamozrejme, inšpiruje ma Dior, Chanel a posledných niekoľko rokov sledujem Dolce & Gabbana, ktorí sú takí okázalí, že sám neviem, kam by som si ich veci obliekol. Sú to krásne kúsky a je v nich cítiť teatrálnosť a akési to typické Taliansko a bohatstvo. Je viacero veľkých módnych domov, ktoré rád sledujem, hlavne počas sezóny. Ale pozriem si každého, extravagantnejších aj minimalistickejších návrhárov, hoci ja som skôr za tú okázalosť, keďže mám vyštudované kostýmové krajčírstvo, odbor krojár a kostymér pre národné divadlo, takže som skôr teatrálny typ. 

Robil si niekedy aj kostýmy do divadla? 

Navrhol som napríklad kostýmy pre predstavenie Hamlet v divadle Aréna, na taký modernejší spôsob, čo bola veľmi dobrá pracovná skúsenosť. Neskôr som navrhol kostýmy do hry Čo zostalo z lásky so Zdenou Studenkovou pre Štúdio L+S, čo bolo skôr civilné oblečenie. Keďže sa to odohrávalo v Amerike, malo to aj taký nádych. A tiež to bola veľmi príjemná skúsenosť. Bola to jediná hra, z ktorej som videl asi všetky predstavenia, čiže som ju videl možno 200-krát. Po čase som už vedel naspamäť aj repliky jednotlivých hercov. Fascinuje ma balet a mojím snom je navrhnúť raz kostýmy práve k baletu, keďže kedysi som sám chcel byť baleťákom. 

Aké máš ešte sny? 

Som veľmi veľký psíčkar, ale bohužiaľ si môžem dovoliť len jedného psa. Takže keď raz budem mať rodinný dom, budem mať veľmi veľa psov. Na to sa už teraz teším. Nie som typ, ktorý dokáže chodiť po útulkoch, pretože mi to nerobí dobre. Najradšej by som zobral každého jedného útulkáča, ktorého vidím na fotkách, ale to samozrejme nie je možné. Momentálne mám svoju ratlíčku Giginku, ktorá mi zatiaľ stačí, ale je mojím snom mať veľa rôznych psov a s láskou sa o nich starať. 

Bolo ťažšie preraziť ako návrhár v období, keď si začínal? 

Samozrejme, že bolo. V tej dobe tu bola jediná organizácia – Združenie mladej módy a kultúry, ktorú viedol Ľubo Herstek. Na školách sa často organizovali menšie prehliadky a súťaže, ale po štúdiu bolo pre nových módnych návrhárov ťažké dostať sa do väčších firiem, v ktorých už mali svoje stále miesta staršie ročníky. Doteraz spolupracujem s niektorými školami, napríklad v Košiciach podporím záverečnú prehliadku ich prác. Sú to mladí húževnatí ľudia, s ktorými rád spolupracujem. Veľa z nich nemá možnosť pricestovať do Bratislavy a začať tu pracovať. V dnešnej dobe je mimoriadne ťažké nájsť dobrého krajčíra, takže by tu mali viac možností. Ale verím tomu, že ak niekto chce, tak sa mu podarí preraziť. 

Berieš si nejakých ľudí aj na stáž? 

Pravidelne sa mi ozývajú sami a každý rok si vezmem dvoch či troch. Niektorí sú len zvedaví, tí mi veľmi nepomôžu. Potrebujem skôr človeka, ktorý sa dokáže chopiť práce a pomôcť mi od tých najmenších prác až po finálne dokončovanie. Tí šikovnejší sú z východu, ale väčšinou prídu tak na týždeň a po škole sa zamestnajú doma. Môjmu bývalému majstrovi som povedal, nech mi na leto pošle nejakých stážistov, ale väčšina z nich je rada, že má prázdniny a nezaujíma ich, kam by sa tou stážou mohli posunúť. A to je veľká chyba. Ak sa chcú niekam dostať, musia „makať“. 

reklama:
reklama:

K téme

Viete o niečom zaujímavom? Máte paparazi fotku? Pošlite nám tip TU

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor steDátum 6. novembra 2019
reklama:
reklama:
reklama: