Väčšina z nás už počula o „slávnom“ ruskom experimente. Pre tých, ktorí nie, tu je príbeh.
Ako sa história mení 1. časť. Záhada faraóna Tutanchamona a tajomstvo o čínskom pive
Ruskí výskumníci v roku 1940 držali päť ľudí hore- 15 dní bez spánku s použitím experimentálneho plynu ako stimulantu. Boli držaní v uzavretom prostredí, kde sa starostlivo sledoval ich príjem kyslíka, takže plyn ich nemohol zabiť (keďže vo vysokej koncentrácii bol jedovatý). V miestnosti mali len mikrofóny a hrubé sklo veľkosti okna, aby mohli výskumníci subjekty sledovať. V miestnosti boli knihy, postele na spanie (bez matracov), tečúca voda a WC a sušené potraviny postačujúce na viac ako päť mesiacov.
Príbeh prvého internetového kanibala! Telo si odložil do zásoby!
Testované subjekty boli politickí väzni považovaní za nepriateľov štátu počas druhej svetovej vojny. Počas prvých piatich dní bolo všetko v poriadku, výskumníci sľúbili väzňom, že ak sa podrobia skúške a nebudú spať 30 dní, budú oslobodení. Ich konverzácie a aktivity boli monitorované a zistilo sa, že stále viac hovorili o traumatických udalostiach z minulosti a všeobecný tón ich konverzácie bol temnejší a temnejší od štvrtého dňa.
Po piatich dňoch sa začali sťažovať na okolnosti a udalosti, ktoré ich doviedli na toto miesto a začali vykazovať ťažkú paranoju. Prestali sa rozprávať medzi sebou a začali šepkať do mikrofónov a smerom k hrubému zrkadlovému sklu. Napodiv si všetci mysleli, že môžu získať dôveru výskumníkov, ak budú donášať na ostatných s nimi uväznenými. Výskumníci si najskôr mysleli, že to je účinok plynu…
5 najznámejších prípadov kanibalizmu, z ktorých budeš mať husiu kožu!
Po deviatich dňoch jeden z nich začal kričať. Opakovane prechádzal po celej dĺžke miestnosti a reval z plných pľúc po dobu troch hodín. Potom už nevydával zvuk, len chrapčanie. Vedci predpokladali, že si doslova roztrhol hlasivky. Najprekvapivejšie je, ako na to všetko reagovali ostatní väzni, resp. skôr nereagovali. Pokračovali v šepkaní do mikrofónu, až kým nezačal aj druhý z väzňov šepkať. Dvaja nekričiaci väzni vzali knihy, potrhali stránky a rozmazali po nich vlastné výkaly a takéto stránky prilepili na okno. Jačanie okamžite prestalo. Ako aj šepkanie do mikrofónov. Výskumníci kontrolovali mikrofóny každú hodinu, aby sa ubezpečili, či fungujú, pretože nebolo možné, aby z miestnosti s piatimi ľuďmi nevyšiel žiadny zvuk. Podľa spotreby kyslíka v komore museli byť všetci piati nažive a dokonca ako keby vynakladali veľkú fyzickú námahu. Na štrnásty deň výskumníci oznámili, že otvárajú miestnosť kvôli testom mikrofónov. Na ich prekvapenie počuli: „Už nechceme byť oslobodení.“
Keďže nevedeli zo subjektov dostať žiadnu reakciu, na pätnásty deň miestnosť otvorili. Chceli komoru vyčistiť od plynu a prepláchnuť čerstvým vzduchom, čo subjekty odmietali. Dnu boli poslaní vojaci. Väzni začali kričať a rovnako aj vojaci, keď videli, čo je vnútri.
Dva známe biblické príbehy podané inak, ako ich možno poznáte 1. časť
Štyria z piatich väzňov boli nažive, ak sa to dalo nazvať životom. Potravín sa za posledných päť dní nikto ani nedotkol, ale po stenách boli kusy mäsa vytrhnuté z mŕtveho vojaka. Ostatní mali tiež povytrhávané kusy svalov, stiahnutú kožu a podľa rán na rukách to spravili nechtami, nie zubami.
Brušné orgány z tiel živých boli odstránené, ale srdce a pľúca ostali na mieste. Subjekty strávili svoje vlastné orgány a mäso. Vojaci sa nechceli do komory vrátiť a odstrániť subjekty a subjekty prosili o opätovné pustenie plynu. Dokonca bojovali, keď ich chceli z miestnosti vyniesť. V tomto boji jeden zo štyroch väzňov takmer zomrel- pretrhol si slezinu a mal vykrvácať, ale z neznámych dôvodov prežil. Preživší boli prevezení do nemocnice pod neustálou kontrolou, kde dvaja, ktorým ostali hlasivky, stále prosili o plyn, aby nemuseli spať. Jeden z nich musel byť operovaný, ale nedokázali ho na operačnom stole uspať ani obrovské dávky sedatív a ani udržať ho vojaci. Zomrel na zástavu srdca. Ostali len traja. Muža, ktorý prišiel o hlasivky, keď začal kričať ako prvý, chceli operovať a vrátiť mu orgány do brucha, aj keď vlastne nebolo možné, aby ešte stále žil. Keď sa podarilo udržať ho na operačnom stole, kým ho rezali, usmieval sa a keď mu po zákroku doktor podal papier, aby napísal, čo tak veľmi chcel povedať, ale nemohol, napísal len „režte ďalej“.
10 dokumentov o sériových vrahoch, z ktorých budete mať nočné mory
Vedci chceli vedieť, prečo sa dokaličili, prečo si vytrhli z tela vnútornosti a prečo chcú opäť plyn a odpoveď bola rovnaká: „Musím ostať hore.“
Výskumníci ich vraj vrátili späť do miestnosti, pod EKG a silným dozorom. Celý príbeh sa končí zastrelením posledného subjektu. Tak či tak, tento príbeh koluje internetom už dlho a nie je založený na realite.
