Nadácia SCP
The Secure Contain and Protect Foundation je fiktívna organizácia s temnou minulosťou, ktorá sa prvýkrát objavila v roku 2007. Nadácia zhromažďuje lekárov, vedcov a agentov, ktorí sa snažia skúmať, katalogizovať a chápať abnormálne bytosti a predmety a rovnako zabrániť tomu, aby sa dostali do rúk iných a do okolitého sveta. Za účelom výskumu nadácia vykonáva experimenty na väzňoch odsúdených na smrť. Všetok rozruch okolo nadácie začal s tvorom SCP-173, čo vyzeralo ako bytosť- socha s krvavou tvárou a krátkymi končatinami. Bolo zaznamenané, že bytosť sa nemôže pohybovať, pokiaľ s ňou udržiavate priamy očný kontakt, avšak akonáhle sa očný kontakt preruší, bytosť okamžite vyštartuje a obeti zlomí väzy. Ďalšou bytosťou je SCP-682. Ide o nezničiteľného plazivého tvora s vysokou schopnosťou adaptácie.
Strašidelné príbehy z Creepypasta 1.časť. Neznáma socha anjela, či miesto, kam chodia zlé deti
Kľúčová dierka
Toto je mestská legenda o mužovi, ktorý sa na niekoľko nocí ubytoval v hoteli. Keď mu recepčná odovzdávala kľúče od izby, upozornila ho, že cestou k izbe pôjde okolo dverí bez čísla. Povedala mu, že zamknutá miestnosť slúži ako sklad a varovala ho, aby do miestnosti nešiel a ani do nej nepozrel. Muža to zaujalo, ale išiel rovno do svojej izby. Ale druhú noc ho zvedavosť prekonala a už stál pri dverách a pokúšal sa otvoriť dvere. Miestnosť bola zamknutá, presne ako hovorila recepčná. Muž sa ale nedal tak ľahko odradiť a tak nazrel do miestnosti cez kľúčovú dierku. Za dverami bolo niečo, čo vyzeralo ako normálna hotelová izba, vlastne izba vyzerala rovnako ako jeho izba. Avšak v rohu zazrel stáť veľmi bledú ženu s hlavou opretou o stenu. Zmätený muž sa vrátil do izby, ale na tretí deň sa opäť nachádzal pred dverami bez čísla. Pozrel sa kľúčovou dierkou. Tentokrát videl len červenú farbu. Žiadne tvary, žiadne postavy, nič len červená farba. Myslel si, že žena prišla na to, že ju niekto pozoruje a kľúčovú dierku niečím zakryla. Muž sa rozhodol, že hoci sa miestnosti mal vyhýbať, spýta sa na ňu recepčnej. Recepčná mu teda povedala celý príbeh. Povedala mu, že pred mnohými rokmi v tej izbe muž zabil svoju ženu, ktorej duch tam ostal strašiť. Duch je vraj veľmi bledý, okrem očí. Oči ma krvavočervené.
Zabijak Jeff
Podľa tohto príbehu bol Jeff malý chlapec, ktorý sa presťahoval do nového domova. V deň, keď sa nasťahoval, bol pozvaný na narodeninovú oslavu. Jeff sa rozhodol vziať so sebou aj svojho brata Lia. Keď čakali na autobusovej zastávke, zaútočili na nich traja tínedžeri. Jeff ich úspešne porazil, pričom ich nechal na ulici so zlomeným zápästím a ranami od nožíka. Po tomto si Jeff uvedomil, že si vlastne užíval, keď mohol iným ubližovať. Ten pocit mal v sebe odjakživa, avšak bol silnejší, keď bol Jeff vyprovokovaný alebo nahnevaný. V noc po incidente sa matka zobudila na plač, ktorý išiel z kúpeľne. Keď vstúpila do miestnosti, našla Jeffa, ktorý si na tvár nožíkom vyrezal „trvalý“ úsmev. Ešte pred tým si odstrihol viečka, aby nemohol nikdy spať. Keď matka videla, že jej syn sa zbláznil, kričala a bežala zobudiť otca. To sa jej nepodarilo, lebo cestu jej skrížil Jeff a posledná veta, ktorú matka počula od svojho syna a vlastne posledná veta, ktorú počula vôbec bola: „Mama, klamala si.“ Keď Jeff zabil oboch rodičov, ostal v dome sám s bratom. Liu sa prebudil na tlmené hlasy zo spálne, avšak nepočul už nič viac, ani slová a aj zvuky utíchli, tak sa pokúsil zaspať. Nemohol sa ale zbaviť pocitu, že ho niekto pozoruje. Skôr ako sa stihol začať báť, na ústach mu pristála ruka a do žalúdka sa mu zabodla čepeľ. Liu sa pokúsil o útek. Jeffovo zovretie bolo príliš pevné. Jeff mu len zašepkal do ucha: „Shhh, len choď spať.“ Jeffa už nikto viac nevidel, ale podľa príbehu Jeff stále niekde je a čaká.
