Posledné staroveké olympijské hry sa konali pred viac ako 1600 rokmi. Najsilnejší a najrýchlejší muži boli zamknutí v aréne, aby sa medzi nimi našiel ten najlepší atlét na svete. V roku 1896 sa olympijské hry vrátili, ale už to samozrejme nebolo také isté ako v starom Grécku. Mnohé sa zmenilo a veľa z tradícii, ktoré kedysi vykonávali starí Gréci, sú dnes už zapadnuté v prachu minulosti.
Záhadné staroveké tetovania 2. časť. Filipínske ohnivé múmie a Mokomokai
Rituálne obetovanie zvierat
Olympijské hry začínali vstupom atlétov do chrámu. Tu stáli pred impozantnou sochou Zeusa oháňajúcim sa svojim bleskom. Plátky mäsa z kanca boli položené na podnosoch pred nimi a nad nimi museli dať atléti prísahu, že budú dodržiavať pravidlá hier. Bol to zvláštny otvárací rituál, ale to najzvláštnejšie ešte len malo prísť. Na tretí deň procesia 100 býkov pochodovala k veľkému oltáru Dia, kde boli pred davom zvieratá rituálne zabité kňazmi. Niektoré časti mäsa sa zjedli, ale stehná boli spálené na uhoľ ako obeta bohom.
Staroveké motívy 3.časť. Odtlačky rúk, tajomstvá Triskelionu a Trójske mestá
Jedenie baraních semenníkov
Gréci považovali baranie semenníky za drogu, ktorá zvyšuje výkonnosť. Zo sledovania eunuchov a vykastrovaných zvierat zistili, že existuje spojenie medzi semenníkmi a mužnosťou. Nechápali celkom presne biológiu, ale vedeli, že je tam spojitosť a boli si istí, že najlepší spôsob ako zvýšiť výkon, je zjesť čo najviac semenníkov. Variácie príprav tohto jedla sa líšili- niektorí ich jedli zmixované s rozdrvenými kopytami oslov a ružami, iní ich dokonca jedli surové.
Nahota
Dodnes nie je celkom jasné, prečo Gréci trvali na tom, aby všetko voľne „viselo“. Podľa povesti všetko začalo tak, že raz jeden bežec zakopol o svoju bedrovú rúšku a povedal si, že končí s oblečením. Iní tvrdia, že Gréci súťažili nahí kvôli pýche a tiež verili, že len barbari skrývajú svoju nahotu. Gréci nielen že chodili a športovali nahí, oni z toho ešte spravili šou. Natreli svoje vyšportované telá olivovým olejom a prechádzali sa po štadióne ukazujúc sa divákom. Ľudia to milovali a dokonca mnohí básnici o tom napísali básne. Básnik Bakchylidés sa raz pokúsil opísať telo diskára, ktorým bol úplne očarený.
