Prečítajte si 5 krátkych hororových príbehov, z ktorých ti určite naskočí husia koža…
Strašidelné legendy, ktoré sa skutočne stali. Prečítajte si 5 desivých príbehov
Dievča v bielom
Zobudila som sa uprostred noci, pretože som musela na malú. Zobrala som si so sebou na záchod aj telefón. Keď som išla chodbou a písala som SMS-ku kamoške, narazila som do dievčaťa v bielych šatách. Ani som nezdvihla zrak od mobilu, povedala som jej „prepáč“ a išla som ďalej. Až na druhý deň ráno, keď som si na to spomenula, som si uvedomila, že som bola v ten večer sama doma. A nebola som v škole, kde by som vrazila do nejakej baby. Na druhý deň prišiel za mnou priateľ, mali sme ísť do kina. Spýtal sa ma, prečo som naňho tak zízala z okna na poschodí a prečo som si prezliekla tie biele šaty. Ja však doma biele šaty ani nemám…
Muž v šatníku
Raz v noci som bol sám doma a pozeral som telku, zrazu sa mi zazdalo, že sa niečo pohlo v spálni, ktorá bola oproti obývačke. Poriadne som sa zahľadel do tmy a zbadal som muža, ktorý vychádzal zo šatníka a išiel na druhú stranu izby. Zastavil sa, pozrel sa na mňa, dal si prst na pery, akože mám byť ticho, a otočil sa. Na tvári mal krv a zadná časť hlavy mu chýbala. Znovu zaliezol do šatníka a zmizol. Neskôr sme zistili, že tá diera, ktorá je na stene našej spálne je po guľke, ktorou si predchádzajúci majiteľ domu vystrelil mozog…
Najpriateľskejší klient
Som majiteľom pohrebníctva. Asi najznepokojujúcejším zážitkom bolo, keď som pripravoval do rakvy telo zosnulého dieťaťa. Zrazu som zacítil, ako by mi niekto zozadu začal ťahať vlasy. O niekoľko minút na to som začul chichotanie a buchnutie dverami. Všetky moje prístroje sa zrazu vypli a všade bolo hrobové ticho. Keď som prácu dokončil a telo bolo oblečené, pocítil som zvláštne teplo okolo pása. Ako by ma objímalo dieťa…
Desivé tváre
Keď som bol ešte malý, presťahovali sme sa do bytu, v ktorom sa kedysi odohrala vražda. Každú noc mi sestra pripomínala, aby som zatváral okno na našej izbe. Raz keď som sa pozrel von, boli tam tri tváre, ktoré sa na mňa pozerali. Nemali vlasy, nosy ani ústa. Len sa pozerali a nič nerobili. Raz som to spomenul pred rodičmi a sestra sa veľmi zľakla. Povedala, že aj ona ich videla, a preto chcela, aby som okno vždy zatváral ja.
Mama?
Pred pár rokmi som sa v našom dome na hral na počítači. Začul som, že sa otvorili vchodové dvere a mama na mňa zdola zavolala, aby som jej prišiel pomôcť s nákupom. Keď som tam prišiel, mama tam nebola. A ani jej auto nebolo ešte pred domom…
