Život niekedy píše neuveriteľné príbehy. A toto je zaručene jeden z nich. Problémový chlapec, ktorý sa ocitol aj v detskom domove, išiel zrazu po roku na MS do 17 rokov v chôdzi, ktoré sa konali v Keni.
Krv, pot a slzy! Takto vyzerá realita schovaná za našimi úspechmi
Daniel Kováč je ešte len 15-ročný chlapec. Má 12 súrodencov. Otec mu bohužiaľ zomrel a matka nezvládala jeho výchovu. Preto sa Daniel ocitol aj v detskom domove. Športu sa venoval len rekreačne, až ho začala zaujímať športová chôdza. Jeho idolom nebol nikto iný, ako olympijský víťaz z roku 2016 Matej Tóth.
Daniel vedel, že Matejovým trénerom bol Peter Mečiar. A tak sa rozhodol, že sa mu ozve, aby trénoval aj jeho. Zo začiatku to Peter odmietol, pretože vedel, že Daniel je problémový chlapec a nemá dobrú povesť. Chlapec bol však neoblomný, nedal sa odradiť a ozýval sa mu dovtedy, kým Peter nesúhlasil.
Najemocionálnejší moment olympiády v Riu. Vyhral zlato a skončil s kariérou!
6. júna minulý rok mu Peter zavolal, aby prišiel na tréning do Nitry. „Došiel som v roztrhaných teniskách, z ktorých mi trčali prsty a všetci sa mi smiali“, vraví Daniel. Začal však pravidelne chodiť do Nitry na tréningy. Nie vždy mal na cestu, takže si musel aj požičiavať peniaze. Po mesiaci mu tréner povedal, že sa zlepšuje. Bol až taký dobrý, že v septembri získal medailu na MSR.
Po ďalšom mesiaci mu tréner povedal niečo, z čoho mu vyhŕkli slzy. Vraj stojí za to, aby mu v Nitre vybavil školu a internát. Hoci to bolo spočiatku ťažké, aj to sa podarilo. A vtedy sa Danielovi zmenil život k lepšiemu. V septembri dostal úžasné prekvapenie. Dozvedel sa o ňom Matej Tóth a prišiel za ním. Okrem veľkej podpory dostal od neho aj dva páry tenisiek.
Prišiel 19. marec a v Lugane splnil Daniel limit na svetový šampionát, z čoho bol neuveriteľne šťastný. „Potom som si začal uvedomovať, čo sa vlastne udialo. Ešte pred pár mesiacmi som sa potuloval po Šali a vystrájal som hlúposti a teraz oblečiem dres Slovenska v Keni. Je to doslova neuveriteľné. Keby však nebolo môjho trénera, tak nie je nič.“
Takto sa hokejka nepoužíva! Mladý hokejista predviedol ukážkový fail! :-D
15.júla sa zúčastnil šampionátu, kde si počínal veľmi dobre. Do cieľa dokráčal na 20. mieste v treťom najlepšom čase kariéry, čo je po iba jednom roku trénovania neskutočný úspech. Po skončení sa však dozvedel, že bol diskvalifikovaný, lebo stúpil na čiaru. Nastalo veľké sklamanie a nejaké slzy. Tréner však vraví, že bol skvelý a dal do toho všetko. Takže zavládla nakoniec spokojnosť.
„Morálne ma podporuje aj mama, aj všetci súrodenci a hovoria mi „Dano, váž si to a rob všetko preto, aby sa ti zmenil život k lepšiemu.“ Ja sa teším, že sa mi darí. Pre mňa je však šport šancou uplatniť sa v spoločnosti a toto je cesta, aby som mal život lepší ako doposiaľ. Na tieto slová myslím a pokúsim sa ich aj naplniť. Získané financie z grantu by som použil na sústredenia, cestovné a na všetko čo súvisí s mojou prípravou.“
Možno raz aj z Daniela vyrastie úspešný olympionik. Podporiť ho môžete na stránke nadácie Slovenského olympijského výboru.
