Nazývaný aj posledný veľký mor v Londýne, veľký mor začal na jar v roku 1665 a skončil o rok neskôr. Oficiálne zomrelo okolo 68000 ľudí, ale podľa mnohých sa konečné číslo blíži k 100000 mŕtvych. Počas tohto roka zažili ľudia v Londýne nepredstaviteľný horor. Vlastne to bol horor za hororom. Rodiny umierali, mŕtve telá boli hádzané na ulice, kde ležali, kým ich nevzali hrobári a pach smrti bol všade. Bolo to peklo na Zemi a mnoho ľudí si myslelo, že nastáva koniec všetkého a všetkých.
Záhadné objavy na povale 2. časť. Hitlerove nahrávky, diamanty, či figúrka za 5 miliónov dolárov
Pšt-pšt
Na začiatku morovej epidémie, keď sa počet mŕtvych začal viditeľne zvyšovať, nerozširovali sa o tom žiadne správy. Bolo to preto, pretože Anglicko nechcelo, aby jeho lodný obchod bol prerušený. Ak by sa správy o more rozšírili do ostatných prístavov, anglické lode by mali zákaz zakotviť v prístave a obchody by boli ohrozené. Avšak bohatší ľudia mali správy o more a správne pochopili, že je dobré zbaliť sa a opustiť krajinu. Iní ľudia, ktorí o more počuli, tieto informácie jednoducho ignorovali a žili svoje životy ďalej- v ohrození.
3 záhady prastarých skamenených stôp a odtlačkov. Komu patrili?
Zákaz odchodu
Zatiaľ čo bohatí obyvatelia Londýna mali možnosť opustiť mesto hneď na začiatku morovej nákazy, chudobní toľko šťastia nemali. Ako počet mŕtvych rástol, mnohí z ľudí žijúcich v ohrození, neodišli, aby nestratili prácu a neopustili biedne domovy, keď aj tak nemali kam ísť a čo robiť. Až v čase, keď sa počet mŕtvych za týždeň začal počítať na stovky, rozhodli sa aj chudobní obyvatelia Londýna zariskovať, opustiť prácu a domov a opustiť krajinu. Problém však bol, že vtedy (jún 1665) už nemali právo opustiť Londýn. Ak niekto chcel opustiť Londýn, musel mať doklad prehlasujúci, že nie je nakazený morom a potom dostal povolenie odísť. Avšak úradníci prestali vydávať tieto dokumenty a objavili sa podvodníci ponúkajúci falošné dokumenty. A tak chudobní znova museli len všetko pretrpieť.
Zavreté domy
Jedno z morových nariadení prehlasovalo, že dom, v ktorom býva niekto nakazený morom, musí byť uzavretý. Celá rodina tak musela ostať vnútri domu, či boli chorí alebo nie, dokopy na dní. Na dvere bol nakreslený červený kríž, aby boli ostatní varovaní, že obyvatelia daného domu sú nakazení. Toto nariadenie bolo kontroverzné, pretože podľa mnohých to znamenalo automatickú smrť pre dovtedy zdravých členov rodiny. Doktor Nathaniel Hodges veril, že práve toto nariadenie sa postaralo o vzrast počtu mŕtvych, avšak nemal dosť moci na to, aby sa nariadenie zrušilo. Bola to totiž obeta pre väčšie dobro, keď nakazení morom a ich rodina boli odstránení z verejnosti. Existujú záznamy o celých rodinách s malými deťmi, ktoré boli nasilu zavreté doma. Často tak rodičia videli umierať svoje deti a ešte častejšie rodičia zomreli skôr ako deti a susedia cez okná videli, ako opustené malé deti zomierajú jedno po druhom- či už na mor alebo na vyhladovanie. Od septembra 1665 bolo toto nariadenie neúčinné a neudržateľné. Nakazených a zmierajúcich už bolo príliš veľa.
