Vo svete je takmer nespočetné množstvo rôznych budov a domov, v ktorých strašia či už démoni, alebo len zblúdilé duše, ktoré sa na dané miesto naviazali. S domami sa však spájajú aj iné paranormálne javy, ktoré sa nedajú vysvetliť žiadnym racionálnym spôsobom. Jednou z takýchto budov je aj dom na ulici Fountain Drive v americkom meste Atlanta. V roku 1987 žili spolu Minnie a William Winstonovci už 44 rokov a v tomto dome prebývali posledných 22 rokov. Čím je však ich tehlový dom zvláštny? Jeho steny krvácali!
Osudná noc
Tesne pred polnocou 8. septembra 1987 vyšla Minnie Winstonova zo svojej vane a po tom, čo zbadala, už na túto čudesnú noc nikdy nezabudla. Táto 77-ročná žena si totižto všimla čudnú červenú mláku na podlahe v kúpeľni. Keď ku škvrne podišla, aby ju lepšie preskúmala, všimla si rovnaké červené fľaky na stenách pri podlahe, akoby z nej vytekala nejaká tekutina. Keď vyšla z kúpeľne, všimla si rovnaké mláky aj na chodbe.
Zavolala na svojho manžela Willa, aby sa na to prišiel pozrieť, no po krátkej odmlke a tichu nachvíľu spanikárila. Jej 79-ročný muž bol v zdravotnom stave, pri ktorom potreboval profesionálnu starostlivosť. Každý deň musel byť pripojený k prístroju, ktorý mu prečistil krv. Minnie sa teda zľakla, že sa mu niečo stalo a že krv patrí jemu.
Jej strach sa však vytratil, keď sa Will objavil na opačnej strane chodby. Jeho oblečenie bolo čisté a nebola na ňom ani známka krvi. Na červené mláky krvi pozeral s rovnako nechápavým výrazom, ako jeho manželka.
Komu krv patrila?
Winstonovci boli úplne zmätení a pochopiteľne aj vystrašení. Keďže nevedeli, čo si počať, zavolali na policajnú stanicu, aby sa prišli pozrieť na záhadné krvavé škvrny, ktoré sa objavili v ich dome. Na miesto sa dostavil detektív Steve Cartwright, ktorý celý dom prehľadal. Polícii sa však nepodarilo nájsť žiadne známky vlámania či osoby, skrývajúcej sa vnútri. Vzhľadom na množstvo krvi, ktorá sa v dome objavila, detektív dokázal usúdiť len dve veci. Že sa jedná o skutočnú krv a že nepatrí Winstonovcom.
Krv sa nachádzala taktiež v kuchyni, v obývačke, ale aj v ich spálni. Podľa všetkého musela byť krv na mieste vyliata. Akoby niekto v dome krvácal. Nikto okrem manželov sa však v dome nenachádzal a tí na sebe nemali žiadne známky zranenia. Po otázke na manželov prístroj a čistenie krvi ho manželka ubezpečila, že všetko bolo vykonané v nemocnici, nie u nich doma.
Krv bola z domu odobratá na dôkladnejšie preskúmanie. Pre manželov sa začala hra na netrpezlivé čakanie, keďže museli každú noc zaľahnúť do postele s tým, že nevedeli, v čej krvi sa prechádzali. O niekoľko dní na to sa do domu vrátil detektív Cartwright s výsledkami testov.
Laboratorné testy ukázali, že išlo o ľudskú krv typu 0. Obaja manželia však mali krv typu A. Krv vychádzala z podlahy a stien a keďže nešlo o krv Winstonovcov ani žiadneho zvieraťa, otázka zostávala nezmenená. Koho to bola krv?
Keď sa tento prípad dostal do médií, manželia sa stali obeťami nechcenej pozornosti tlače a individuálnych vyšetrovateľov. Neustále niekto klopal na ich dvere, vyvolával na ich telefón. Tí stále dookola opakovali, že krv nepatrila im a že nejde o žiaden podvrh.
Winstonovci boli z neustále otravovania tak zhnusení, až sa začali vyhýbať akémukoľvek kontaktu s verejnosťou. Dvere už nikomu neotvárali. Atlantská polícia nikdy nezistila, komu táto krv patrila. U Minnie a Williama Winstonovcov sa podobný výskyt krvi už nezopakoval, avšak ich dom zostal navždy známy ako Krvácajúci dom.
