Kristína Bebeková sa nedokázala vyrovnať s odmietnutím muža a nepriala lásku mladšej sestre.
Slovenské hrady majú za sebou rôznu minulosť. K niektorým z nich sa viaže povesť, ako napríklad aj k Turnianskemu hradu v obci Turňa nad Bodvou pri maďarských hraniciach.
Hrad bol vybudovaný v 14. storočí a strážil cestu Gemera na Spiš. Pôvodne išlo o gotickú stavbu, ktorá sa s novými vlastníkmi postupne rozširovala. Po vymretí Tornayovcov hrad vlastnili Bebekovci.
Rozdielne sestry
Obyvatelia Turne nad Bodvou a okolitých dedín strašili svoje deti, že ak nebudú poslúchať, príde si po ne hradná pani. Niektorí ľudia vraj jasne počuli plač turnianskej Bielej panej. Je to Kristína Bebeková, ktorej duch nenašiel pokoj ani niekoľko stáročí po smrti.
Kristína počas života nemala dobrú povesť. Hovorilo sa o nej ako o panovačnej a arogantnej žene, ktorá sa vyvyšovala nad ostatnými. Úplným opakom bola jej nevlastná sestra Katarína. Mala pre iných vždy milého slova a vyznačovala sa miernou povahou.
Na hrade sa často zdržiaval rytier Kelemen Dessewffy so sestrou Uršuľou. Trávil veľa času na cestách medzi Košicami a talianskou Bolognou. Sprevádzal v službách dominikánov povozy s maľbami, miniatúrami či peňažnými zásielkami.
Na rytiera sa snažila zapôsobiť Kristína, avšak neprejavoval jej väčšiu náklonnosť. Povrávalo sa, že rytier má oči pre skromnú Katarínu. Kristína sa však snažila získať tohto muža za každú cenu. Ponúkla mu svoje telo i poklad otca Františka Bebeka, ktorý zanechal v pivnici hradu. Rytier ju odmietol a ohrdnutá hradná pani prisahala pomstu.
Prebodla samu seba
Katarína opätovala rytierove city. V jeden májový večer sedeli zaľúbenci na lavičke a plánovali svoju budúcnosť. Za ich chrbtom sa z ničoho nič zjavila postava v čiernej kapucni a vrazila mužovi do chrbta dýku.
Rytier klesol bezvládne k zemi a dodýchal Kataríne v náručí. Nešťastná dievčina volala o pomoc a plakala. Pribehli stráž, služobníctvo i Kristína a keď zbadala, že má jej mladšia sestra na rukách krv, obvinila ju z vraždy.
Kastelán presvedčil hradnú pani, že prípad by mal ísť pred kráľa, pretože rytier nebol obyčajný poddaný, ale v službách dominikánov. Kristína napokon súhlasila. Kráľ poslal na hrad svojho nádvorníka, ktorý disponoval jeho plnou mocou.
Na hrad zvolali všetkých ľudí, ktorí mali prístup na hrad, aby podstúpili skúšku. Jeden po druhom vstupovali do siene, kde ležal mŕtvy rytier a skladali nad ním s dýkou v ruke prísahu o nevinnosti. Keď k nemu pristúpila zronená Katarína a dopovedala prísahu, nič sa nedialo.
K mŕtvemu musela podísť aj Kristína. V tej chvíli sa z rytierovej rany spustila krv a začala kvapkať aj z vražednej zbrane. Nádvorník dal pokyn na jej zatknutie. Kristína sa však rozhodla, že si svoj život vezme sama a prebodla sa. Podľa povestí blúdi jej zlý duch hradbami a narieka, pretože nemôže nájsť pokoj.
