Možno už ľudia vo viktoriánskej ére neverili na čarodejnice a upírov, mali aj tak veľký záujem o nadprirodzené javy. Rozprávanie a čítanie strašidelných príbehov bolo veľmi populárnou formou zábavy a to najmä na Štedrý deň. Spiritualizmus bol tiež veľmi obľúbený a tajomné legendy obsadili mestá.
Neuveriteľné nadprirodzené príbehy z minulosti 1. časť. Duch Anny Boleynovej a Hotwells
Priateľ
V noci 2.februára 1856 sa Kenneth R.H. Mackenzie len prevaľoval v posteli a nemohol zaspať, keď náhle pocítil na tvári dotyk studenej ruky. Keď otvoril oči, zbadal svojho priateľa Theodora Aloisa Buckleya, ako stojí vedľa jeho postele. Priateľ bez slova odišiel k oknu, kde chvíľku stál a potom len tak zmizol. Mackenzie to nemohol vedieť, ale jeho priateľ zomrel pred troma dňami. Už v roku 1850 si priatelia medzi sebou dali sľub, že keď prvý z nich zomrie, bude musieť toho druhého navštíviť ako duch. Buckley svoj sľub dodržal a dokonca za Mackenziem prišiel ešte raz, keď mu doniesol starý list, ktorý mu napísal.
Skutočne strašidelné vianočné príbehy 4. časť. Pokojný strážny pes
Svietiaca komora
V roku 1873 v časopise Notes and Queries prispievateľ s menom Mr. T. Westwood uverejnil záhadný príbeh, ktorý počul pred 30 rokmi v meste Taunton. Istý zeman sa ako každú noc vracal z lovu okolo oblasti, kde bol opustený dom, ktorému z okien vždy svietilo desivo žiariace svetlo. Teda, konkrétne vždy z jedného okna a zeman si v hlave túto miestnosť pomenoval ako svietiaca komora. Raz v noci sa zeman a jeho priatelia rozhodli, že zistia, prečo miestnosť v opustenom dome každú noc tak strašidelne žiari. Keď vošli do domu a potom do miestnosti, prekvapení tam našli len niekoľko kusov nábytku a svetlo v miestnosti boli prirodzené ako každé svetlo, nenašli tam nič zvláštne. Zemanovi priatelia sklamaní odišli, zeman ostal v dome so starým domovníkom, ktorý im umožnil vojsť dnu a povedal zemanovi, že rodina, čo dom vlastnila, túto miestnosť nikdy nepoužívala. Podľa domovníka tam neboli duchovia, len zvláštne svetlo vyvolávajúce otázky.
Duch stanice
Počas jednej zimnej noci v roku 1890 si nočný strážnik James Durham na vlakovej stanici Darlington išiel tradične do pivnice oddýchnuť a dať si niečo pod zub. Kým sa strážnik zohrieval pri krbe, do miestnosti vošiel muž v staromódnych šatách a vedľa seba mal čierneho psa. Muž sa na strážnika usmial a odrazu ho udrel. Strážnik ostal zaskočený, pretože keď chcel neznámemu úder vrátiť, jeho päsť prešla cez mužove telo. Muž zavolal psa, ktorý strážnika uhryzol do lýtka a potom pokojne odišli z miestnosti. Strážnik bežal za nimi, ale zmizli. Jeho príbeh sa začal šíriť po meste a jeden starší pán menom Edward Pease bol príbehom fascinovaný natoľko, že strážnika pozval k sebe. Pán Pease povedal strážnikovi, že kedysi na stanici pracoval muž, ktorého opis dokonale sedel na neznámeho útočníka a dokonca mal aj čierneho psa. Tento záhadný muž spáchal jedného dňa samovraždu. Nie je jasné, prečo sa vrátil a už vôbec nie, prečo napadol strážnika.
