Vraždy v uzamknutej izbe sú veľmi populárnym námetom medzi spisovateľmi mysterióznych žánrov. Samozrejme, v poslednej kapitole príde rozuzlenie a vždy nám ponúknu vysvetlenie. Skutočný život však nie je len čudnejší ako fikcia, ale aj poriadne nemilosrdný. Dokonca ani ten najchytrejší detektív či spisovateľ podobného žánru nedokáže vysvetliť smrť 30-ročného muža menom Isidore Fink.
Majiteľka domu, v ktorom sa stala krvavá vražda, priznáva, že v ňom straší. Prenocovať v ňom môžete aj vy!
Fink vlastnil v meste New York City malú práčovňu. Ako už bolo zvykom u mnohých drobných podnikateľov, aj Isidore žil vo svojom pracovisku. Práčovňu mal však dôkladne zabezpečenú zámkami, či už na dverách, alebo na oknách, keďže bola táto štvrť pomerne často terorizovaná drobnými kriminálnikmi.
V jednu noc, 9. marca 1929, Isidore dokončil svoju prácu a po veľmi náročnom dni sa pobral do pohodlia svojho ubytovania. Okolo 10:30 začula suseda menom Locklan Smith hluk a zvuky roztržky, kvôli čomu unáhlene zavolala na políciu. Člen policajnej hliadky, ktorý sa nachádzal nablízku, sa vzápätí dostavil na ohlásené miesto, avšak všetky dvere Isidorovej práčovne boli zamknuté zvnútra. Okná boli zadebnené, taktiež zvnútra. Aj keby boli okná rozbité, boli príliš malé na to, aby sa cez ne prepchal dospelý človek. Policajt našiel na dverách malé okienko, cez ktoré pomohol preliezť malému okoloidúcemu chlapcovi. Ten mu dvere zvnútra odomkol.
Muža našli ležať na podlahe mŕtveho s troma strelnými ranami. Jedna z týchto rán bola na zápästí, ktoré bolo zahalené pušným prachom. Kvôli tomu padlo prvotné vysvetlenie, že Isidore spáchal samovraždu. Ale kde bola zbraň?
Z miesta činu nechýbalo nič, všetko bolo na svojom mieste, vrátane peňazí v mužovom vrecku, ale aj kase, čo z hry vylúčilo aj lúpež. Jediné odtlačky prstov, ktoré sa na mieste činu našli, boli Isidorove. Plynová žehlička na žehliacej doske bola stále zapnutá, no nestihla prepáliť oblečenie.
Mužovi zákazníci tvrdili, že boli posledné roky pomerne znepokojený Isidorovým dôrazom na to, aby boli dvere stále zamknuté, a tým, že do vnútra púšťal len ľudí, ktorých poznal. Údajne nemal žiadnych nepriateľov, ale mal strach z lúpeží, ktoré ale boli v tejto štvrti veľmi bežné. Zdalo sa, akoby bol majiteľ práčovne zavraždený duchom.
Isidorova smrť bola tak špecifická a nevysvetliteľná, že si aj tí najbystrejší vyšetrovatelia a teoretici priznali porážku. To najlepšie, s čím dokázali autority prísť, bolo to, že sa do práčovne musel nejakým spôsobom prepchať veľmi malý a chudý gymnasta, ktorý Isidora zastrelil, aj keď z neznámych dôvodov. Následne unikol cez to isté okienko, pričom si ho nikto nevšimol. Prečo by to však robil, keď si mohol zvnútra odomknúť dvere a jednoducho ich otvoriť?
Ľudia boli z tohto prípadu tak zúfalí, že uvažovali aj nad možnosťou, že vrah strieľal po mužovi cez spomínané okienko. Túto teóriu však vyvracia fakt, že Isidorove zápästie bolo pokryté a popálené od pušného prachu, čo nasvedčuje tomu, že bol postrelený z bezprostrednej blízkosti. Smrť Isidora Finka zostáva podľa slov mestského policajného komisára Edwarda Mulrooneyho „nevysvetliteľnou záhadou“.
Charles Fort, uznávaný odborník na čudné fenomény, ponúkol vo svojej knihe „Wild Talents“ pomerne podivné vysvetlenie Finkovej smrti. Na niekoľkých riadkoch vysvetľuje to, že jeho smrti mohol predchádzať strach. Strach tak silný, že ho úplne ovládol. Charles premýšľa, či sa Isidore nebál pomsty od niekoho, komu kedysi ublížil. Podľa jeho slov si mohol túto pomstu predstavovať vo svojej hlave tak intenzívne a s takým strachom, že jeho telo sa tejto myšlienke začalo prispôsobovať. Predstava jeho vlastných zranení a smrti sa zhmotnila a prejavila aj na jeho tele. V takomto prípade, by sa však v jeho tele nenachádzali guľky zo zbrane.
Jedno z najväčších nebezpečenstiev je schopnosť zhmotniť náš najväčší strach.
