„Mami, ja sa nebojím zomrieť,“ boli slová deváťročnej Eryl Jonesovej. Jej matka odpovedala:“Prečo hovoríš o umieraní, si tak mladá, chceš lízatko?“ „Nie,“ povedala, „ale budem s Peteom a June.“
Smrť Čiernej Dahlie je jednou z najdesivejších nevyriešených vrážd v americkej histórii
Deň pred katastrofou Eryl povedala:
„Mami, môžem ti povedať o svojom sne?“ „Miláčik, ja nemám čas počúvať, povieš mi to neskôr.“ „Nie, mami, musíš počúvať “ trvala na svojom. “ Zdalo sa mi, že som išla do školy a nebola tam žiadna škola. Niečo čierne ju celú zakrylo!“ Druhý deň bola Eryl medzi obeťami a bola pochovaná v spoločnom hrobe s dvoma priateľmi Peteom a June. Príbeh bol zostavený miestnym kňazom a bol overený a podpísaný oboma rodičmi dievčatka ako pravdivý.
Bolo chladné ráno 21. októbra 1966, keď ohlušujúci rachot otriasol malebnou dedinkou Aberfan vo Walese. Obrovský zosuv pôdy bol vyvolaný nahromadením vody a ťažobných úlomkov z hory Mynydd Merthyr. Nedávny lejak vyvolal masívnu lavínu, ktorá skĺzla z kopca devastujúc všetko, čo jej stálo v ceste. Počas niekoľkých sekúnd 116 detí a 28 dospelých bolo rozdrvených a pochovaných pod niekoľkými stopami čiernej mokrej a smrtiacej kaše.
Psychiater Dr John Barker žijúci blízko Aberfanu napísal spisy s názvom“Predtuchy z Aberfanu.“ Zozbieral viac než 76 listov, mesiace po katastrofe, od ľudí, ktorí mali zvláštnu predtuchu. Z celkového počtu 76 listov, ktoré dostal od miestnych ľudí z Aberfanu aj z celej Európy, 24 z nich boli od ľudí, ktorí oznámili ostatným ich predtuchy. Skutočnosť, že existujú svedkovia, ktorí by potvrdili tzv. predtuchy, stačila, aby túto záležitosť ďalej preskúmal.
Mnoho z listov obsahovalo sny alebo nočné mory, katastrofy. Jeden človek mal víziu, že vidí slovo Aberfan vo svojom sne. Iní vo sne videli hustý dym okolo detí. Listy boli podivné a detailné. Ale žiadna správa nebola taká presvedčivá ako predtucha Eryl Jonesovej. Deň pred katastrofou povedala svojej matke o podivnom sne. V jej sne bola trieda zničená alebo chýbala, bola nahradená niečím „čiernym“. Podľa jej rodičov bola presvedčená, že sa jej a jej kamarátom niečo zlé stane. Nasledujúci deň, piatok 21. októbra 1966 Eryl Mai Jonesová a 115 z jej spolužiakov zahynulo pod tonami kamenia a hliny.
