Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom a hovorí o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a niesli so sebou strach a paniku. Tento príbeh síce nie je o deťoch s čiernymi očami, ale o starých ľuďoch, ktorí mali temné čierne oči…
Príbehy o čiernookých deťoch 1. časť: „Môžeme vojsť a použiť váš telefón?“
Bolo to niekedy v rokoch 1996-97, keď som býval v kúzelnom poschodovom dome na ulici, ktorá sa končila cintorínom. Klišé, ale je to dosť podstatné. No, bol som v tú noc hore a robil na počítači v mojej izbe, z ktorej je výhľad na ulicu. Boli asi dve hodiny ráno. Z nejakého dôvodu, asi aby si oči oddýchli, som sa pozrel do okna. Pohľad mi zablúdil na tú stranu, ktorá vedie k cintorínu a zbadal som tri osoby kráčajúce ulicou.
Príbehy o čiernookých deťoch 2. časť: "Moje srdce začalo zbesilo skákať, adrenalín mi stúpol."
Boli dosť staré a mali oblečenie ako na pohreb, čo bolo v túto hodinu naozaj zvláštne. Boli to dve ženy a muž, mali okolo 80 rokov. Žena v strede akoby viedla tých dvoch, pripadalo mi to tak, že asi pochovala manžela, chýbal jej, a tak išla za ním na cintorín a tí dvaja sa ju snažili priviezť k rozumu. Tak či tak, zaujímali ma, a tak som sa pozeral ďalej. Presne pred domom bola lampa a keď prišli pod ňu, zastali a tá smutná žena sa pozrela priamo na mňa a zazubila sa.
Príbehy o čiernookých deťoch 3. časť: Desivá návšteva počas halloweenskej noci
Vtedy to už bolo naozaj divné. Úškrn sa zmenil v grimasu a ak predtým mala v tvári farbu, teraz bola mŕtvolne biela. Pristihol som sa, ako jej zízam priamo do očí, ktoré boli čierne. Pozerali sme si do očí chvíľu, ale mne to prišlo ako minúty a mal som pocit, že sa približuje a tie dve čierne diery v jej tvári ma pohltia. Cítil som zmes strachu a paniky, tak som sa hodil na zem. Cítil som sa zle, že si nahováram a tá stará žena pravdepodobne pohľadom prosila o pomoc a ja som sa zachoval ako hlupák. Tak som vyskočil na nohy a pozrel z okna. Neboli na ulici, zmizli…
