Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom a hovorí o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a niesli so sebou strach a paniku.
Príbehy o čiernookých deťoch 1. časť: „Môžeme vojsť a použiť váš telefón?“
Bol chladný októbrový večer, keď som sedel v izbe a rozhodol sa, že pôjdem do obchodu na rohu, tak tri bloky odo mňa. Všetko bolo normálne, ľudia už zdobili domy na Halloween, deti sa hrali pred domami. Zbadal som dvoch tínedžerov, ako klopú na dvere a chcú si zatelefonovať. Považoval som to za divné, keďže dnes už skoro každé dieťa má mobil.
Príbehy o čiernookých deťoch 2. časť: "Moje srdce začalo zbesilo skákať, adrenalín mi stúpol."
Ako som kráčal, zastali a pozerali na mňa. Krv v žilách mi zamrzla a poháňaný strachom som sa ponáhľal do ďalšieho bloku. Všetko vyzeralo v poriadku, kým som sa neobzrel a nezbadal za mnou tých dvoch. Rozbehol som sa do obchodu. Vletel som dnu a povedal predavačovi, čo sa stalo. Bol vystrašený a povedal, že sa to stalo aj jemu. Varoval ma, aby som nikdy nesúhlasil s tým, že im pomôžem.
Príbehy o čiernookých deťoch 3. časť: Desivá návšteva počas halloweenskej noci
Začal mi hovoriť jeho príbeh, ale nedával som pozor, lebo už stáli pred dverami a chceli, aby sme ich pustili dnu. Predavač zamkol. Decká nevyzerali, že by sa chystali na odchod. Stáli tam vyše hodiny. Predavač ma vzal dozadu a vyšli sme zadnými dverami. Len čo sa dvere za nami zabuchli, objavil sa pred nami jeden z nich. Jediné čo povedal bolo, aby sme mu pomohli. Bol veľmi blízko a jeho oči boli čierne ako noc bez hviezd. Prevŕtal sa mi očami až do duše a cítil som číry strach. Všetko sa zomlelo rýchlo.
Príbehy o čiernookých deťoch 4. časť: „Musíš ma pustiť dnu.“
Zrazu predavač bojoval s tými dvomi a volal o pomoc. Bežal som k nemu, chytil som ho za golier a postavil na nohy. Rozbehol som sa a neobzeral som sa, až kým som nebol blízko domu. Po predavačovi ani stopy, ale oni ma prenasledovali. Vbehol som dnu, zamkol a pustil hlasno hudbu. V ten večer som mal šťastie. Druhý deň som išiel do obchodu a chcel sa poďakovať predavačovi, ale bol tam. Ani ďalší deň. So strachom som sa spýtal jeho šéfa, čo sa stalo. Predavač volal, že končí a sťahuje sa preč. Odvtedy mám často pocit, že ma tie čierne oči sledujú a čakajú na ďalšiu šancu.
