Od 60. do 90. rokov minulého storočia ukázala ruská psychotronička Nina Kulagina pôsobivú škálu psychických síl, najmä psychokinézu (schopnosť pohybovať predmetmi pomocou mysle). Jej schopnosti boli testované a podľa názoru rešpektovaných vedcov boli aj skutočné.
Temné pozadie detských rozprávok 1.časť: Čo sa ukrýva za príbehmi, ktoré nám rodičia čítali na dobrú noc?
Nina bola niekoľkokrát nasnímaná skrytou kamerou pri tom, ako používala svoje schopnosti. Nina Kulagina ostáva aj po smrti kontroverznou postavou a ukážky jej psychických schopností si vyslúžili veľa kritiky od skeptikov, podľa ktorých aj zábery aj experimenty sú len podvodné triky a nie demonštrácia paranormálnych schopností.
Nina tvrdila, že vždy vedela o svojich „schopnostiach“. Existujú príbehy, v ktorých dokázala vidieť veci vo vreckách cudzích ľudí, chorým vedela určiť chorobu (obraz choroby sa jej ukázal v hlave). Hovorí sa, že raz, keď bola Nina veľmi nahnevaná a kráčala smerom k skrini s riadom, džbán v polici sa posunul na kraj police a spadol. Džbán sa rozbil a po byte sa začali diať zvláštne veci. Svetlá sa zapínali a zhasínali, objekty sa začali pohybovať a zdalo sa, ako keby boli priťahované jej osobou.
Príbehy o milých, nevinných ľuďoch, z ktorých sa neskôr vykľuli bezcitní vrahovia 1. časť
V skutočnosti to bola skôr aktivita pripisovaná poltergeistom, avšak Nina bola presvedčená, že z nej vyžaruje psychická sila a dokonca zistila, že ak sa sústredí a snaží, dokáže túto silu ovládať.
Spojenie medzi psychickými schopnosťami a poltergeistickou aktivitou však neboli až také ojedinelé. Výskumníci tieto situácie už zažili a poznali a boli tiež zjavné u anglického psychotronika Matthewa Manninga.
V roku 1964 sa Nina v nemocnici zotavovala z nervového zrútenia a začala tráviť veľa času šitím. Podľa zverejnených záznamov možno povedať, že už tu boli lekári z jej schopností ohromení. Dokázala siahnuť do koša s niťami a vlnami a vybrať si potrebnú farbu bez toho, aby sa do koša pozrela. Vtedy boli kontaktovaní miestni parapsychológovia a keď sa Nina o rok zotavila, súhlasila, že sa zúčastní rôznych pokusov.
Počas testovania sa zistilo, že dokáže „vidieť“ farby prstami. Existujú aj prípady, kedy Nina vykazovala výnimočné liečiteľské schopnosti. Vedela vyliečiť ranu či zranenie jednoducho tak, že nad ním držala ruky.
Nina bola testovaná ruskými vedcami hlavne pre svoje psychokinetické schopnosti a výsledky boli také pozoruhodné, že jej skutočná identita bola dlhé roky tajomstvom a Nina musela používať psuedonym Nelya Mikhailova.
Príbehy o milých, nevinných ľuďoch, z ktorých sa neskôr vykľuli bezcitní vrahovia 2. časť
Jednou z jej schopností bola schopnosť hýbať predmetmi bez dotyku. Sedela za stolom a donútila pohybovať sa po stole napríklad zápalkovú krabičku či pohárik a to len pomocou mysle. Zdalo sa, že jej schopnosti neboli pripravené hneď, keďže Nina potrebovala niekoľko hodinovú prípravu a práve to sa zdalo skeptikom zvláštne. Vedcom Nina povedala, že na to, aby pohybovala predmetmi svojou mysľou, musí ju mať očistenú od všetkých myšlienok a až keď táto časť bola úspešná, v chrbtici pocítila ostrú bolesť, zrak sa jej rozmazal a mohla naplno prejaviť svoju silu.
Nina tvrdo cvičila a sústredila všetky svoje sily, takže čoskoro dokázala pohybovať zápalkami, perami či ihlou kompasu. Neexistuje však nič, čo by dobrý kúzelník či iluzionista nezvládol, hoci sa tieto „triky“ nikto iný v Rusku nepokúsil zopakovať.
Jedným z prvých vedcov, ktorý sa o Ninu zaujímal, bol biológ Edward Naumov. V istom teste rozsypal pred Ninu na lavičku krabičku zápaliek. Nina nad zápalkami vystrela ruky a trasúc sa od sústredenia ich všetky presunula k okraju a na zem.
