Len málo činností je nebezpečnejších ako skúmanie jaskýň. Pre mužov a ženy, ktorí sa vydajú do hlbín Zeme, sú riziká neuveriteľné. Tlačia sa cez úzke priechody, zliezajú dole strmými priepasťami, ponárajú sa do ľadových podzemných vôd- skrátka sa zahrávajú so svojimi životmi. Ale na druhej strane sú odmenení pohľadom na úkazy, ktoré možno vidia ako jediní na svete. Veľa z nich sa už stratilo, zaseklo, či zomrelo pri objavovaní jaskýň. Ocitli sa v tmavých klaustrofobických priestoroch, kde bojovali o život ako v hororovom filme.
Záhadné archeologické objavy Ameriky 1. časť. Indiánska jaskyňa, či Americké Stonehenge
Katastrofa v Mossdale
John Ogden a jeho päť priateľov preskúmavalo v hĺbke 3,2 km nezmapované časti anglického jaskynného komplexu Mossdale. Na povrchu začalo pršať. Oni zatiaľ celé hodiny liezli tunelmi, vyliezali a zliezali kľukatými chodbami jaskyne objavujúc to, čo ešte nikto pred tým nevidel. Hlboko v kamennom labyrinte nemali ako vedieť, čo sa deje hore. V prudkom daždi v roku 1967 rástla hladina rieky, až došlo k povodni. Vchod do jaskyne bol pochovaný vodou a bahnom, ktoré sa začali valiť chodbami jaskyne. Ogden a jeho skupina liezli cez úzky tunel, keď za sebou počuli rachot valiacej sa vody. Voda stúpala. Výskumníci liezli jeden po druhom, aby sa zachránili. Ich jedinou nádejou bola malá trhlina v skalách. Ogden sa dostal až k nej a vopchal hlavu do trhliny, kde bol vzduchový vankúš. Nikto iný sa tam nezmestil. Voda pod ním naplnila tunel a všetci jeho priatelia zomreli. Ogden ostal uväznený s hlavou v trhline. Trvalo celé dni, kým ho našli. Ogden bol mŕtvy. Hlavu mal zaseknutú v trhline.
Chlapík sa rozhodol zmeniť jaskyňu na niečo neuveriteľné! To musíš vidieť!
Vražda pod vodou?
V roku 2002 našli potápači telo M.K. na dne podvodnej jaskyne v Chorvátsku v hĺbke 54 metrov pod povrchom. Telo ležalo osamote, bez potápačskej masky a v hrudi mal 30 centimetrový nôž. Polícia to vyšetrovala najskôr ako vraždu. M.K zmizol počas jaskynného potápania s priateľmi, takže polícia mala podozrenie, že jeden z priateľov ho bodol a nechal tak. Forenzné vyšetrovanie odhalilo pravdu, ktorá bola horšia než vražda. M.K sa stratil v podvodnom jaskynnom labyrinte, kde sa mu vyčerpal kyslík. Hrozilo mu utopenie, takže plával, až kým nenašiel vzduchovú bublinu medzi dvomi kameňmi a snažil sa z nej dýchať kyslík. Nestačilo to však na záchranu. Uvedomil si, že tam zomrie a to by bola hrozná bolestivá smrť, ktorú by nezniesol. M.K. si teda radšej bodol do hrude vlastný nôž a zomrel podľa seba, len aby unikol utrpeniu pri topení sa.
Stratení
Peter Verhulses bol milovník rizika. Keď sa v roku 1984 chystal s priateľmi na jaskynné potápanie do Sterkfonteinských jaskýň v Južnej Afrike, ignoroval všetky bezpečnostné opatrenia a odporúčania. Vo vode bola čiara, ktorú mali potápači nasledovať, ale Petrova zvedavosť ho nútila preskúmavať časti mimo určenej trasy. Keď odbočil tretíkrát, jeho priatelia ho nemohli nájsť. Peter plával bludiskom chodieb, keď si uvedomil, že je stratený. Bol sám v jaskynnej pasci a nemal žiadnu predstavu ako sa dostať von. Jeho kyslík bol už tiež na minime. Mal šťastie, keď našiel náhodou malý ostrovček na konci tunela, vyliezol von z vody na ostrov. Bol zachránený pred utopením sa, ale nemal ani dosť kyslíka na to, aby našiel cestu von. Jeho jedinou možnosťou bolo čakať na záchranu. Peter čakal niekoľko hodín, až zaspal od únavy a vyčerpania. Keď sa zobudil, stále bol sám. Sedel v čiernočiernej jaskyni, nemal čo jesť a čo robiť, len čakať. Čakal šesť týždňov, kým prišla pomoc. Do tej doby vyhladované telo vyschlo až do kostí. Nechal len jedinú správu pre svoju manželku a matku. V posledných dňoch s vedomím, že zomrie, napísal do piesku na ostrovčeku: „Milujem vás, Shirl a Ro.“
