Pokojný strážny pes
Na Štedrý deň v roku 2008 som mala vo svojom dome v Indiane nezvyčajného návštevníka. A som si istá, že to nebol Santa Claus. Deň začal typicky ako každé ráno- otváraním vianočných darčekov. Naservírovala som skorú vianočnú večeru pre rodinu a priateľov a všetci odišli okolo 5, okrem sestry a švagra, ktorí tu bývajú so mnou. Spávajú v spálni na konci chodby a dvere mávajú vždy otvorené, zatiaľ čo na mojej spálni sú vždy dvere zavreté.
Skutočne strašidelné vianočné príbehy 3. časť. Zbor duchov a strašidelný stromček
Bola som v spálni s mojim verným psom Tobym a akurát som zaspávala, keď som počula, ako sa na dverách do spálne otvára západka. Čakala som teda niekoľko sekúnd, či vojde sestra alebo švagor, aby som sa spýtala, čo chcú. Nikto sa však neozval a nikoho som v izbe vlastne ani nevidela. Bolo síce len 7 hodín, ale v mojej izbe bola tma ako vo vreci. Pritom som nechala zapálené svetlá v kuchyni a aj vianočné svetlá v obývačke. Mala som vidieť, kto otvoril dvere. Ako som ležala a snažila sa niečo zazrieť, zrazu sa rozsvietilo extrémne jasné svetlo, ktoré ma zarazilo späť do vankúša. Zakryla som si oči a zanadávala, aby osoba zhasla svetlo. Svetlo okamžite zhaslo a počula som, ako sa na spálni zavreli dvere.
Na nočnom stolíku mám dotykovú lampu, po ktorej som poklepala a rozhliadla sa po spálni. V spálni som bola sama, len s Tobym. Toby vyskočil z postele a išiel ku dverám bez toho, aby vykazoval známky poplachu. Nemala som strach- Toby je výborne vyškolený holandský ovčiak, keby sa niečo dialo, dal by mi vedieť. Keď už bol teda hore, rozhodla som sa pustiť ho na chodbu a ísť sa sestry, či švagra spýtať, čo chceli. Keď som ale vyšla na chodbu, videla som ako sestra s manželom ležia v posteli.
Skutočne strašidelné vianočné príbehy 2. časť. Návrat príbuzného
Pritom uplynulo len pár sekúnd, ako sa stihli dostať do postele? Kto mi teda otvoril dvere do spálne a kto potom zapálil také ostré svetlo, aby ma oslepil? Rovnako ako väčšina ľudí v čase Vianoc, myslela som na rodinu a blízkych, keď som si líhala do postele. Bola som šťastná, že naša malá rodinka sa stretla pri vianočnej večeri, užili sme si spoločný čas a cítili pokoj. Viac by ma ale tešilo, keby bola v ten krásny deň so mnou aj moja matka a brat, ktorí už zomreli.
Nahováram si, že to bol len môj brat, ktorý mi prišiel zaželať krásne vianočné sviatky. Nebola som schopná odhaliť, kto mi vošiel do spálne a ani nájsť žiadne racionálne vysvetlenie. Dvere sa mi samé od seba neotvorili a nikde v dome nemám také silné svetlo, ako mi v ten večer zasvietilo do očí. Na chvíľu ma napadlo, že sa mi v spánku na chvíľu zastavilo srdce a svetlo, čo som videla, bolo to, ktoré spomínajú ľudia, ktorí prežijú svoju smrť. Možno práve svojou nadávkou som si zachránila život a oddialila svoj príchod do neba. Dodnes neviem, čo sa stalo, ale stále mám z toho strach.
