Čoskoro uplynú dva roky od obrovskej tragédie, ktorá navždy poznamenala život úspešného slovenského futbalového brankára Kamila Čontofalského. Písal sa máj 2018, kedy sa v bezéne jeho domu utopil trojročný synček Kamilko. Hovorí sa, že prežiť vlastné dieťa je to najhoršie, čo môže rodič zažiť a nikdy sa s tým nevyrovná, iba sa s tým naučí žiť. Dôkazom je aj terajší tréner v českých Tepliciach.
Ten ani po dvoch rokoch nedokáže hovoriť o tejto téme bez toho, aby sa takmer nerozplakal. Pre český portál idnes.cz však predsalen niečo povedal. „Celý svet sa mi obrátil naruby. Prvé týždne boli šialené a spätne si na ne nedokážem spomenúť. Na staré fotografie sa nemôžem doteraz pozrieť. Keď idem sám autom, niekedy sa rozplačem. S partnerkou sme boli na cintoríne iba nedávno, prvú marcovú nedeľu. Skôr sme nemali silu. Nikdy sa s tým nevyrovnáme,“ povedal Čontofalský.
Pre bývalého reprezentačného gólmana je to o ťažšie, že to bol práve on, kto sa v tom čase staral o malého Kamila. Stačila chvíľka nepozornosti a stala sa obrovská tragédia. Čontofalský si dal iniciálky svojho syna vytetovať aj na predlaktie. „Kamil. Hovoríme mu Kejsí, podľa iniciál KC, keď to spelujete. Bol celý po mne. Tvárou, očami, emóciami. Z našich sŕdc sa nikdy nevytratí,“ prezradil ešte Čontofalský. Okrem témy syna hovoril aj svojej kariére v Amerike, kde hral za Tampu Bay. Financie mu nikdy nechýbali, no strata synčeka sa žiadnymi peniazmi vyvážiť nedá. Napriek tomu to druhé manželstvo Čontofalského vydržalo a aj keď sa nikdy obaja s manželkou nevyrovnajú s tým, že Kamilka juniora už neuvidia, snažia sa žiť ďalej a fungovať, ako sa len dá.
