Príbeh o žene, ktorá ako malá trpela strachom takmer zo všetkého. Keď sa ako dospelá vrátila do domu jej starej mamy, tak sa jej detské hrôzy stali skutočnosťou.
Vražda troch dievčat v skautskom tábore Camp Scott zostala dodnes nevyriešená
Ako malá som bola úzkostné dieťa, ktoré sa bálo všetkého možného. Dnes už si z toho moja rodina robí srandu a ja sa často pridám k nim. Vždy sa však hanbím, že ako dieťa som bola úplným strachopudom.
Ako dospelá sa už nebojím tých vecí, ktorých kedysi. To som si aspoň myslela.
Sedela som na starej drevenej posteli, na ktorej moja babka spávala desiatky rokov. Spomínala som, akú hrôzu mi vždy naháňal veľký šatník oproti cez izbu.
Strašidelný príbeh: Nezvestní
Kus nábytku vyzeral ako ktorýkoľvek starý drevený šatník – bohato vyzdobený rezbami a vyleštený časom a pracovitými rukami. Vŕzgajúce, reumatické dvere šatníka, ktoré vždy vyzerali, ako keby boli kúsok pootvorené, ale vždy spustili moju fantáziu a hrôzy.
Sledovala som tmu, ktorá vychádzala zo šatníka. V mesačnom svetle sa mi pred očami začali zjavovať krídla nejakej odpornej príšery, čakajúcej na mňa v skrini. Premohol ma starý zvyk a vstala som z postele, aby som skriňu zatvorila.
Ako som sa priblížila v skrini, tak ma vydesil zvuk vychádzajúci z útrob veľkého domu. Keď som sa otočila naspäť k šatníku, tak som počula šepot vychádzajúci hlboko z neho.
Šepot znel ako keby pochádzal z ďalšej miestnosti alebo chodby, nie z uzatvoreného a dutého priestoru, aký by mala skriňa mať.
„Zatvor tie dvere! Nechcem, aby sa dostala dnu!“ náhle zašepkal neznámy hlas. Dvere sa na to ihneď zatvorili s hlasným buchnutím, predtým než som len stihla zdvihnúť ruku.
