Vyznávanie a vykonávanie čiernej mágie bolo kedysi považované za hrôzostrašný zločin na úrovni znásilnenia a vraždy. Už samotný Chammurapiho zákonník obsahoval opatrenia proti čarodejníctvu a mnoho stredovekých právnych systémov zahŕňalo špecifické kroky pre identifikáciu, súdenie, ale aj popravu vyšetrovaných čarodejníc a černokňažníkov. Keďže nájdenie dôkazu z praktikovania čarodejníctva nebolo jednoduché, takzvaní lovci čarodejníc sa utiekali k čudesným a zvráteným experimentom. Od barbarského mučenia, jedenia koláča až po samotné ordálie (boží súd), vám v tomto článku prinášame 7 bizarných testov, ktorými usvedčovali ľudí z čarodejníctva.
5 faktov o čarodejniciach, o ktorých ste pravdepodobne nepočuli
Test ponorením
Počas neslávne známeho „testu ponorením“ boli obvinené osoby dotiahnuté k najbližšej rieke či jazeru, vyzlečené do spodnej bielizne, zviazané a hodené do vody. Rozhodujúcim momentom bolo, či sa daná osoba potopí alebo jednoducho zostane na hladine. Keďže sa čarodejnice pokladali za veľké hriešnice, verilo sa, že voda (ktorou sa krstí) ju neprijme a nedovolí, aby sa ponorila.
Podľa tejto teórie by nevinného človeka rieka zhltla ako kameň, zatiaľ čo čarodejnica by sa len pokojne pohojdávala na hladine. Zvyčajne mali obvinení okolo pása priviazané lano, aby boli v prípade ponorenia naspäť vytiahnutí. Ani to však nezabránilo častým nehodám, pri ktorých sa nevinné obete utopili na dne rieky.
Test modlením
Stredoveká inteligencia verila, že Sväté Písmo je slabinou čarodejníc a že ho nedokážu nahlas prečítať. Obvinené osoby boli teda prinútené recitovať úryvky z Biblie (predovšetkým Otčenáš), pričom sa nesmeli pomýliť. Miesto toho, aby bol omyl jednoducho pokladaný za znak nervozity či negramotnosti, bol chápaný ako jasný dôkaz, že je osoba spolčená s diablom.
Na druhej strane, ani bezchybný prejav nezaručoval obvinenému slobodu. Počas salemského lovu na čarodejnice, údajný černokňažník George Burroughs plynule odrecitoval modlitbu tesne pred tým, ako bol popravený. Jeho výkon bol zavrhnutý ako diablov trik a George bol podľa plánu obesený.
Test dotykom
Tento test mal fungovať tak, že pri fyzickom dotyku obete čarodejníctva a samotnej čarodejnice, ktorá ju prekliala, dôjde k špeciálnej reakcii. V prípade, že prekliatu osobu pohltili čary či kŕče, bola údajná čarodejnica požiadaná, aby na ňu položila ruku. Ak nedošlo k žiadnej reakcii, bol to signál neviny. V opačnom prípade, ak sa pominuli napríklad spomínané kŕče, však šlo o jasný dôkaz čarodejníctva.
Foto: www.imgur.com
Čarovný koláč
Hlavnou časťou tohto testu bol „zákusok“, ktorý mal údajne odhaliť a identifikovať vyznávačov čarodejníctva. V prípade záhadného ochorenia či posadnutia, bol odobratý moč obete. Následne bol zmiešaný s ražnou múkou a popolom, pričom bola táto zmes upečená ako koláč. Touto žalúdok obracajúcou zmesou bol nakŕmený pes – psy boli pokladané za pomocníkov čarodejníc. Ak pes začal prejavovať podobné symptómy ako chorý, bolo dokázané, že bola obeť prekliata čarodejnicou. Ak pes nejakým spôsobom reagoval či poukázal na podozrivú osobu, bola odsúdená a následne aj popravená.
Foto: www.imgur.com
Znamenie čarodejnice
Lovci čarodejníc mnohokrát pred verejnosťou vyzliekali a prehľadávali telá podozrivých osôb, snažiac sa nájsť škaredé škvrny a znaky, ktoré sa mali podozrivým čarodejniciam vytvoriť po paktovaní so Satanom. Tieto diablove znamenia mohli údajne meniť veľkosť a farbu a mali byť necitlivé. Prenasledovatelia taktiež hľadali nadbytočné bradavky, ktorými mali čarodejnice kŕmiť svojich prisluhovačov.
V oboch prípadoch bolo veľmi jednoduché, aby bola aj najmenšia fyzická nedokonalosť, ako je jazva, bradavica, materské znamienko či tetovanie, označovaná prácou samotného diabla. Zúfalí dedinčania si zo strachu dokonca vypaľovali či vyrezávali všetky kožné výrastky a škvrny.
5 desivých a prekliatych predmetov
Bodanie a škrabanie
Ak lovci čarodejníc nakoniec našli spomínané diablovo znamenie, uchyľovali sa k zvrátenej praktike. Stredoveké knihy uvádzali, že tieto znamenia boli necitlivé a nemohli krvácať. Vyšetrovatelia teda opakovane bodali do pokožky so špeciálne upravenými ihlami až dovtedy, kým nenašli miesto s požadovaným výsledkom. V Anglicku a Škótsku bolo toto mučenie vykonávané najatými „bodačmi“, ktorí boli v skutočnosti podvodníkmi s otupenými ihlami. V takomto prípade bolo nemožné, aby obeť z daného miesta krvácala, a tak bola odsúdená.
Okrem bodania sa používala aj praktika škrabania. Obeť čarodejníctva bola požiadaná, aby čarodejnicu škrabala až do krvi. Pokiaľ sa obeti následne polepšilo, čarodejnica bola označená ako vinná.
Test zaklínadlom
Pri tomto teste bola obvinená čarodejnica prinútená, aby slovne prikázala diablovi zbaviť obeť jej prekliatia. Pokiaľ sa chorľavej osobe polepšilo, čarodejnica bola odsúdená a následne popravená.
