9 neuveriteľných žien, o ktorých sa neučí na hodinách dejepisu

Zdieľať
Zeny historia.jpg

Príbehy týchto žien, ktoré sa síce zapísali do histórie, ale nedostali sa do učebníc, sú fascinujúce. Športovkyne, podnikateľky či matematičky, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť.

Murasaki Shikibu

Murasaki shikibu wiki.jpg

Japonka Murasaki Shikibu je považovaná za prvú svetovú spisovateľku. Táto šľachtičná žila okolo roku 1000 n. l. Napísala dvojdielny román Príbeh Genji, rozprávajúci príbeh syna japonského cisára, ktorý bol nútený žiť obyčajný život. Kniha je považovaná za majstrovské dielo japonskej literatúry. To, že ide o priekopníčku, potvrdzuje aj jej socha v Kjóte.

Maria Sibylla Merian

Maria sibylla merian wiki.jpeg

Dnes už každé malé dieťa vie, ako sa húsenica zmení na motýľa. Boli však časy, keď to nikto netušil, až do roku 1670 sa vedci domnievali, že húsenice a motýle sú dva úplne rozdielne tvory. Vďaka Marii Sibylle Merian, ktorú hmyz fascinoval a obklopovala sa ním, sa to svet dozvedel. O svojom výskume životných cyklov hmyzu publikovala dva zväzky.

Ada Lovelace

Ada lovelace wiki.jpg
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a4/Ada_Lovelace_portrait.jpg

Dcéra známeho britského básnika Lorda Byrona bola prvým počítačovým programátorom na svete. Bola matematickým géniom, jej talent si všimol Charles Babbage, cambridgeský profesor. Pracoval na návrhoch prvých počítačov a Ada napísala niekoľko návrhov, ako naprogramovať stroje na výpočet konkrétnej sekvencie čísel. Okrem toho ako prvá predpokladala, že by okrem výpočtov mohli počítače robiť všetko, čo sa dá reprezentovať reťazcom čísel, od vytvárania obrázkov po skladanie hudby.

Lucy Stone

Lucy stone wiki.jpg
By Unknown - This image is available from the United States Library of Congress's Prints and Photographs division under the digital ID cph.3d02055.This tag does not indicate the copyright status of the attached work. A normal copyright tag is still required. See Commons:Licensing for more information.العربية | čeština | Deutsch | English | español | فارسی | suomi | français | עברית | magyar | italiano | македонски | മലയാളം | Nederlands | polski | português | русский | slovenčina | slovenščina | Türkçe | українська | 中文 | 中文(简体)‎ | 中文(繁體)‎ | +/−, Public Domain, commons.wikimedia.org

Ako prvá si táto žena ponechala svoje priezvisko aj po vydaji. Bola presvedčená, že „žena by si nemala brať priezvisko svojho manžela, mala by si ponechať svoje.“ Spolu s manželom bojovali proti predstave, že muž má právnu nadvládu nad svojou manželkou. Stone bola zakladajúcou členkou Americkej asociácie za rovnosť práv a bojovala za zrušenie otroctva.

Nellie Bly

Nellie bly wiki.jpg
By H. J. Myers, photographer - This image is available from the United States Library of Congress's Prints and Photographs division under the digital ID cph.3b22819.This tag does not indicate the copyright status of the attached work. A normal copyright tag is still required. See Commons:Licensing for more information.العربية | čeština | Deutsch | English | español | فارسی | suomi | français | עברית | magyar | italiano | македонски | മലയാളം | Nederlands | polski | português | русский | slovenčina | slovenščina | Türkçe | українська | 中文 | 中文(简体)‎ | 中文(繁體)‎ | +/−, Public Domain, commons.wikimedia.org

Slávna investigatívna novinárka Nellie Bly (vlastným menom Elizabeth Cochran) pochádza z Pensylvánie. Ako 18-ročná zareagovala na editoriál v pittsburských novinách, v ktorom autor tvrdil, že pracujúce ženy sú „monštruozitou“, na základe čoho jej ponúkli prácu. Zaoberala sa rôznymi témami – strávila desať dní v blázinci, aby zistila, aké sú tam podmienky na život, vydala sa na cestu sveta za 80 dní, podľa vzoru románu Julesa Verna. Dokázala to za 72 dní.

Madam C. J. Walker

Madam cj walker wiki.jpg
By Scurlock Studio (Washington, D.C.) (photographers). - Smithsonian Institution, National Museum of American History : Archives Center. P.O. Box 37012 [1], Public Domain, commons.wikimedia.org

C. J. sa narodila pár rokov po zrušení otroctva. V roku 1890 prišla o všetky vlasy, preto sa začala o starostlivosť o vlasy zaujímať. Založila vlastnú spoločnosť a zamerala sa na výrobky na starostlivosť o vlasy pre Afroameričanky, v tom čase to bol nevyužitý trh. Ako prvá americká černoška sa stala milionárkou vďaka vlastnej práci. Možno to bol dôvod, prečo bola taká štedrá a prispievala rôznym organizáciám.

Hedy Lamarr

Hedy lamarr wiki.jpg

Túto ženu možno poznáte ako herečku Zlatého veku, avšak okrem toho bola aj vynálezkyňou. Podala si patent na zariadenie, ktoré dokázalo meniť frekvencie rádiových signálov. Účelom technológie bolo zabrániť vojenským nepriateľom v dekódovaní správ.

Alice Coachman

Alice coachman youtube.jpg

Prvá Afroameričanka, ktorá získala olympijské zlato. Dnes je to možno bežné, ale v 40. rokoch 20. storočia to bolo neuveriteľné. Vzhľadom na svoj pôvod musela kvôli segregácii trénovať sama. Je držiteľkou niekoľkých rekordov. V roku 1952 ju spoločnosť Coca Cola oslovila, aby sa stala jej hovorkyňou.

Youyou Tu

Tu youyou wiki.jpg
By Bengt Nyman - Own work, CC BY-SA 4.0, commons.wikimedia.org

Prvý čínsky občan, ktorý získal Nobelovu cenu v kategórii fyziológia a medicína, bola táto žena. Skúsená chemička sa snažila nájsť spôsob, ako zabrániť šíreniu malárie. Zistila, ako extrahovať látku Artemisinín, ktorá zabraňuje parazitom spôsobujúcim maláriu sa rozvinúť.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom