Prečítaj si druhú časť série venovanej podivným i desivým faktom spojeným s pochovávaním mŕtvych.
Desivé fakty spojené s pochovávaním #1: Samovrahovia s kolom v srdci
Pochovávanie pod podlahu kostolov a neznesiteľný mŕtvolný zápach
Predtým, ako vznikli samostatné cintoríny, boli najčastejšími miestami na pochovávanie zosnulých záhrady za kostolmi. Mnoho kňazov v tom malo vidinu ľahkého a rýchleho zisku. Príkladom je kňaz z londýnskej Enon Chapel, ktorý pochovával až 30 ľudí týždenne pod podlahu kostola.
Hnijúce telá a neznesiteľný zápach! 10 faktov o cintorínoch a smrti vo viktoriánskej ére!
Hromada mŕtvych tiel sa postupne vyšplhala až na číslo 12-tisíc. No a toľko mŕtvol už podzemie kostola nebolo schopné viac ukrývať. Mŕtvoly boli naukladané až po podlahu a uvoľňujúce sa hnilobné plyny spôsobovali, že veriaci počas omše omdlievali a deti v nedeľnej školy museli čeliť množstvu múch. Situáciu bolo treba riešiť, preto museli telá spod podlahy vybrať, naložiť na vozy a hodili ich do Temže.
9 posmrtných fotiek z viktoriánskeho obdobia, z ktorých ťa zamrazí!
Cestou k rieke však vozy strácali časti tiel a zhrození Londýnčania nachádzali v uliciach lebky a kosti. Keď úrady zistili, čo sa v kostole odohralo, okamžite ho uzavreli. Neskôr ho prestavali na tanečnú sálu a tancovačky, ktoré sa tu konali, miestni nazývali „tance smrti“.
