Pamätám si na to, ako by to bolo len včera. Bola to moja prvá noc strávená u kamaráta. Mali sme vtedy asi desať rokov…
Desivý príbeh: Neželaní hostia
Keď ma Juraj zavolal k sebe prespať, strašne som sa na to tešil. Urobili sme si veľké plány toho, čo budeme robiť. V Jurajovom dome mali obrovský suterén, ktorý nám slúžil ako herňa. Hrali sme sa dlho do noci, vynechali sme čistenie zubov ako dvaja rebeli, a unavení sme si išli ľahnúť na gauč, na ktorom nám Jurajova mama ustlala.
Strašidelný príbeh: Noc u kamaráta sa zmenila na nočnú moru
Zaspalo som no po nejakom čase som sa zobudil. Telka bola stále zapnutá. No nešiel žiaden program, iba zrnitá obrazovka. Jej blikavé svetlo slabo osvetľovalo miestnosť. Vtom som si všimol, že je niečo v kúte pri schodoch. Bolo to niečo vysoké, nejaký predmet alebo čo. Neviem, čo to bolo a ani to nedokážem poriadne popísať. Bolo to však také vysoké, že to siahalo takmer po strop.
Zrazu sa z ničoho nič vypla telka a predmet, na ktorý som sa pozeral, ako by zmizol. Skríkol som od strachu a zavrel som oči. Môjho kamoša Juraja môj krik očividne nezobudil. Skryl som sa pod perinu a ani neviem, ako, ale zase som zaspal. Zobudil ma však strašidelný výkrik plný hrôzy. Bola to Jurajova mama…
7 strašidelných imaginárnych priateľov, ktorých deti takto opísali
Juro sa zobudil tiež a obaja sme sa rozbehli hore schodmi k spálni jeho rodičov. Jeho mama sedela na posteli a plakala. Otec zatiaľ pobehoval po izbe a hľadal to, čoho sa tak veľmi zľakla. Otec pokračoval v hľadaní po celom dome. No nikde nič. Oba vchody do domu boli zvnútra zamknuté.
Na tento zážitok asi nikdy nezabudnem. Ubehlo odvtedy síce už 15 rokov, no Jurajova mama o tom stále nechce hovoriť. Raz však spomenula, že videla nejakú vysokú temnú postavu stáť v kúte…
