Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom – existuje niekoľko príbehov o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a priniesli so sebou strach a paniku…
Príbehy o čiernookých deťoch 1. časť: „Môžeme vojsť a použiť váš telefón?“
Stalo sa to, keď som odchádzal z návštevy matky. Bývam na starej farme, nikde nikto, cestou mi spoločnosť robila len silnejúca búrka. Stierače nestíhali, oslepovali ma blesky a ohlušovali hromy. Nie som ako otec, neverím na nadprirodzené veci, ale cítil som sa nervózne. Zbadal som, že mi svieti kontrolka na benzín, tak som sa začal obzerať po odbočke na pumpu. Nikde nič, čo by bolo zvláštne, keďže mesto bolo neďaleko.
Príbehy o čiernookých deťoch 2. časť: "Moje srdce začalo zbesilo skákať, adrenalín mi stúpol."
Cestou sa mi zdalo, že som zahliadol dve siluety, ale fantázia mi pracovala a sústredil som sa na cestu. Konečne som zbadal pumpu. Obchod bol síce zavretý, ale aspoň pumpa bola otvorená nonstop. Natankoval som. Sedel som v aute, triasol som sa, dážď zosilnel, bolo chladno a tma. Triasol som sa viac a nemal som pocit, že je to len zo zimy. Pozrel som sa na cestu a zbadal som, čo som čakal.
Príbehy o čiernookých deťoch 3. časť: Desivá návšteva počas halloweenskej noci
Stáli tam dve postavy, pozorovali ma. Prešli cez cestu a pomaly smerovali ku mne. Búrka bola neznesiteľná a blesk osvetlil tie dve osoby už pred dverami na pumpu. Bol som vystrašený, ale zbadal som, že sú to len 2 premočení tínedžeri. Možno som ich mal osloviť, ale bál som sa, tak som len stiahol okno. Prehovoril hlas vzadu: „Môžete nás vziať do mesta? Zmeškali sme autobus a potrebujeme sa tam dostať.“
Príbehy o čiernookých deťoch 4. časť: „Musíš ma pustiť dnu.“
Neviem prečo, ale mal som pocit, že mi horí krv a otvoril som ústa, ale nepovedal som najskôr nič. „Prepáčte, ale nejdem do mesta.“ Znova trval na tom, aby som ich odviezol a ja som znova povedal nie. Blesk udrel neďaleko a osvietil im bledé tváre. Mali čiernočierne oči. Zavŕtal som sa hlbšie do sedadla a rýchlo som naštartoval motor a pridal plyn.
Príbehy o čiernookých deťoch 5. časť: Deti sa na nás stále uprene dívali
Decko mi buchlo do okna bielou päsťou. Trielil som domov. Pred domom som prudko zabrzdil, vyskočil z auta, nechal som ho otvorené a bežal dnu. Zamkol som a sadol si na stoličku pred dverami. Začal som sa triasť znovu. Na mojej príjazdovej ceste boli dve siluety.
