Bohužiaľ, aj takéto príbehy prináša život a človek nikdy nevie, kedy sa môže ocitnúť v rovnakej situácii!
Rina Dixon zostala sama s tromi deťmi po tom, ako jej manžel tragicky zahynul v roku 2007. Musela pracovať vo viacerých zamestnaniach, aby stíhala platiť účty, no ani to nepomohlo. Takže nesmútili len za svojím otcom, ale ja za domovom, ktorý museli opustiť.
Rodina bola nútená presťahovať sa do verejného bývania, ale bola to veľmi násilnícka štvrť a nemohla tak ohroziť životy svojich detí. Opäť sa museli zdvihnúť a nájsť nové bývanie. Rina urobila ťažké rozhodnutie, no museli sa presťahovať do malej schátralej garáže pripojenej k domu svojej matky.
Rodina bez otca bola nútená bývať v starej malej garáži.
Tri roky bola nútená štvorčlenná rodina žiť v biede. Nebola tam tečúca voda, žiadne súkromie, žiadna elektrina. V zime tam bol doslova mráz a v lete horúce peklo. Jedného dňa sa Rina rozhodla, že už toho bolo dosť a chcela ich životy zmeniť navždy.
Rina bola tak zúfalá, že sa prihlásila do programu, ktorý pomáha rodinám pod názvom „Habitat for Humanity of Greater Sacramento“. Našťastie jej prosba bola prijatá do programu v roku 2013.
Žena sa pustila do veľkého projektu.
Rina začala budovať svoj vlastný dom po boku stoviek dobrovoľníkov. Je to pravidlo „Habitat for Humanity“, že každý rodič v rodine musí odrobiť 500 hodín práce na svojom vlastnom dome a potom na ďalších domovoch. Minimálny vek pracujúcich bol 16 rokov. Rina Dixon pracovala 492 hodín úplne sama. Boli dni, ktoré boli tak horúce a vyčerpávajúce, že sa skoro vzdala, ale stále išlo o jej deti. Jej dcéra Jaheľ mala práve 16 rokov a tak sa jej podarilo pomôcť matke s poslednými odpracovanými hodinami.
V marci 2016 mali zbrusu nový dom konečne kompletný. Je krásny s tromi spálňami, dvomi kúpeľňami, dom bol postavený na najvyššej úrovni. Počas odovzdávania kľúčov bola celá rodina dojatá a prijímali kľúče so slzami v očiach. Po dlhých deviatich rokoch tak majú konečne svoj krásny domov.
