Nie všetky deti sú nevinné. V skutočnosti sú niektoré vinné z najhorších zločinov, ktoré je možné spáchať. Patológia dospelých sériových zabijakov sa vyhýba pochopeniu ich činov, ale spôsoby trestov sú pre ľudí ľahšie pochopiteľné a lepšie si uvedomujú, o čo ide. Ale keď je vrahom dieťa, vynárajú sa pochybnosti o motíve aj o spôsobe trestu. A hlavne obavy.
Strašidelné výroky, ktoré vyšli z úst sériových vrahov 2. časť
Mary Bell
V roku 1968 sa dievča menom Mary Bell priznalo k dvom vraždám, ktoré v tej dobe šokovali celý jej rodný Newcastle v Anglicku. Ako sa neskôr priznala, len deň pred svojimi 11 narodeninami prilákala štvorročného chlapca Martina Browna do opusteného domu, kde ho uškrtila. Keď polícia našla nevládne telo, spočiatku nevedeli určiť príčinu smrti. Mary bola totiž malá a nemala dosť sily, aby jej ruky zanechali na chlapcovom hrdle stopy. Mary ho teda musela škrtiť veľmi dlho, kým zomrel.
Niekoľko týždňov po tejto vražde sa Mary zdôverila kamarátke s tým, čo spravila. Potom sa spolu vlámali do miestnej škôlky. S 13-ročnou Normou Bell tam nechali na stene napísaný odkaz, ktorým sa priznala Mary k vražde. Polícia bola opäť bezradná, keďže odkaz bol písaný detským písmom a nikoho ani nenapadlo, že by skutočne vraždilo dieťa.
Strašidelné výroky, ktoré vyšli z úst sériových vrahov 1. časť
Polícia sa teda rozhodla nebrať odkaz vážne a tak boli dievčatá „donútené“ zabíjať znova. Krátko po tom zabili v lese trojročného Briana Howeho. Ale narozdiel od prvého prípadu, Brianov prípad nebolo možné považovať za smrť z prirodzených príčin. Pri Martinovi si totiž polícia myslela, že sa v opustenom dome hral a nešťastne spadol zo starých schodov.
Brian bol očividne uškrtený. Vrah mu ostrihal vlasy, nohy dorezal nožničkami, jeho pohlavný úd bol znetvorený a do brucha mu bolo vyrezané veľké písmeno M. Podľa všetkého to bolo najskôr N, ktoré by odkazovalo na Normu, ale Mary sa po vražde na miesto činu vrátila a telo znetvorila až potom sama a tiež N zmenila na M.
13 sériových vrahov, ktorých stále nechytili
Keď polícia nakoniec zatkla Mary, povedala im o svojom detstve. Jej matka bola prostitútka a Mary bola pravdepodobne dcérou niektorého zákazníka. Priezvisko dostala po mužovi, ktorý si vzal jej matku, ale pravdepodobne len preto, aby sa dostal k malej peknej Mary. Mary tvrdila, že od štyroch rokov ju matka nútila k styku s jej klientami a okrem toho sa zistilo, že v detstve utrpela veľa záhadných zranení a pádov, vrátane pádu z okna. Matka svojej dcére dávala lieky na spanie, ktoré Mary jedla ako cukríky.
Po zadržaní malej vrahyne jej matka ponúkla svetu niekoľko srdcervúcich príbehov a chcela predať jej príbeh niekoľkým denníkom a týždenníkom.
Súd teda vzal pri posudzovaní do úvahy aj minulosť dieťaťa, rovnako jeho vek, duševné zdravie a až potom rozhodol o jej osude. Bola odsúdená na 12 rokov vo väzení za zabitie. Po prepustení v roku 1980 jej súd udelil anonymitu, aby mohla Mary začať žiť normálny život, mala súkromie a pokoj od problémov.
25. mája 1984 sa jej narodilo jediné dieťa- dcéra, ktorá prišla na svet presne na 16. výročie smrti Martina Browna. V roku 1998 novinári vypátrali a verejne odhalili totožnosť Mary Bell a tak musela so svojou 14-ročnou dcérou ujsť z domu.
